Účelom tohto zákona je vymedziť pôvodcu environmentálnej záťaže v súlade s princípom - znečisťovateľ platí. Tento princíp je zavedený
- v Programovom vyhlásení Vlády SR, schválenom uznesením Vlády SR č. 660 zo dňa 31. júla 2006 a
- v § 42 ods.1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,
pričom striktné uplatňovanie tohto princípu je v plnom súlade s environmentálnou politikou Európskej únie.
Princíp – znečisťovateľ platí
V Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia 2008/C 82/01, ktoré vydala Komisia sa uvádza, že náklady na opatrenia, ktoré riešia znečistenie, by mal znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie, s výnimkou prípadov, keď osobu zodpovednú za znečisťovanie nie je možné identifikovať alebo volať na zodpovednosť podľa právnych predpisov Spoločenstva alebo štátu, alebo ak nemôže znášať náklady na nápravu.
Znečisťovanie v tomto kontexte je škoda, ktorú spôsobí znečisťovateľ priamym alebo nepriamym poškodením životného prostredia alebo vytvorením podmienok vedúcich k takémuto poškodeniu fyzického okolia alebo prírodných zdrojov.
V národnej legislatíve sa princíp „znečisťovateľ platí“ definuje v § 42 ods. 1 zákona o vodách, ktorý uvádza, že pôvodca poškodenia je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku, s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Pôvodca poškodenia v uvedenom zákone je ten, kto spôsobí poškodenie povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho.
Podľa ods.3 a ods. 4 uvedeného paragrafu sa ďalej uvádza, že ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy. Náklady na vykonanie opatrení sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Právny nástupca pôvodcu znečistenia
Ak pôvodca záťaže napríklad zanikol, alebo nie je známy, povinnú osobu, ktorá bude musieť so znečistením bojovať, určí krajský úrad životného prostredia rozhodnutím v správnom konaní.
Prioritne bude za znečistenie zodpovedať právny nástupca pôvodcu, pričom za právneho nástupcu sa nepovažujú dediči a reštituenti, pretože nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže.
Zákon NR SR č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov uvádza rozsah zodpovednosti nadobúdateľa majetku za záväzky podniku z hľadiska ochrany životného prostredia. V zmysle § 6a ods. 1 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby súčasťou privatizačného projektu predloženého po 29. februára 1992 musí byť vyhodnotenie záväzkov podnikov z hľadiska ochrany životného prostredia potvrdené príslušným orgánom štátnej správy pre životné prostredie. Podľa § 6a odseku 2 písm. c) je k vyhodnoteniu predchádzajúceho bodu okrem iného potrebné aj vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobených doterajšou činnosťou podniku.
