Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Nakladanie so stavebným odpadom - (ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov)

1.1.2015, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.13.5.1 Nakladanie so stavebným odpadom – (ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov)

Ing. Peter Gallovič

V rámci stavebnej činnosti vzniká veľké množstvo rôznych druhov odpadov s ktorými je potrebné ďalej nakladať. Zásady nakladania s odpadmi všeobecne sú stanovené v právnych predpisoch na úseku odpadového hospodárstva, ktorých základ tvorí zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov. Tieto ustanovenia sa týkajú aj stavebných odpadov a odpadov z demolácií.

Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov sa člení na niekoľko častí a v nasledujúcom texte sú okomentované základné ustanovenia zákona týkajúce sa stavebných odpadov.

Základné pojmy

Odpad

Základný pojem celého zákona – pojem odpad je vymedzený prevzatím definície z rámcovej smernice o odpadoch. V porovnaní s definíciou v predchádzajúcom zákone o odpadoch nenastala obsahová zmena.

Odpad sa vymedzuje z dvoch hľadísk:

  1. subjektívne, ako hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje alebo sa jej chce zbaviť, teda ide o individuálne uváženie konkrétnej osoby. Nie je rozhodujúce, či bude zbavenie sa veci odplatné alebo bezodplatné (napr. pôvodca predá svoj odpad ako druhotnú surovinu),

  2. objektívne, ak od držiteľa odpadu požaduje právny predpis, aby sa určitej hnuteľnej veci zbavil (napr. potravinárske výrobky po záručnej lehote, ktoré ich držiteľ musí zneškodniť z dôvodu ochrany zdravia ľudí).

Súčasťou pojmu odpad je aj príloha č. 1 zákona, ktorá je doslovným prevzatím Prílohy I rámcovej smernice o odpadoch. V prílohe č. 1 je uvedený výpočet 15 konkrétnych skupín odpadov, ale bod 16 je formulovaný tak, že zahŕňa všetky iné odpady, ktoré nie sú vymenované v predchádzajúcich bodoch, vždy však zároveň musí byť splnené subjektívne alebo objektívne vymedzenie pojmu odpad. Dôvodom, prečo EÚ zvolila takýto spôsob vymedzenia pojmu odpad, bola zrejme snaha o čo najväčšiu inštruktívnosť definície, ktorá bola prijatá ešte v roku 1975, teda v počiatočnom období vzniku legislatívy na ochranu životného prostredia v rámci Európskych spoločenstiev. Ak napriek takto podrobne vymedzenému pojmu vznikne pochybnosť, či vec je alebo nie je odpadom, môže o tom v správnom konaní rozhodnúť krajský úrad životného prostredia podľa § 70 písm. c). V prípade vzniku pochybnosti pri preprave cez štátnu hranicu rozhodne o tom, či je prepravovaný tovar odpadom, Slovenská inšpekcia životného prostredia podľa § 69 písm. c), ale toto rozhodovanie inšpekcie nie je rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Pôvodca odpadu

Pojem sa preberá podľa definície v čl. 1 písm. b) rámcovej smernice o odpadoch a oproti predchádzajúcemu zákonu o odpadoch sa rozšíril. Pôvodcom odpadu nie je len právnická osoba a fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ale je ním každý, nezávisle od toho, či je alebo nie je podnikateľom. Pôvodcom sú teda aj fyzické osoby – občania, ale aj cudzinci žijúci na našom území. Neplatí už právna domnienka, že za pôvodcu komunálneho odpadu sa považuje obec, ale obci sa zákonom ukladá celý rad povinností pri zabezpečovaní nakladania s komunálnym odpadom. Možno povedať, že obec naďalej zostáva hlavným „manažérom“ nakladania s komunálnym odpadom v obci.

Pre pojem pôvodcu je dôležité, že odpad vzniká pri činnosti uvedených osôb, a to pri akejkoľvek činnosti, nie len výrobnej. Napr. pôvodcom odpadu vzniknutého zo zvyškov starých farieb po ich použití nebude výrobca farieb, ale ten, kto farby použil, lebo až ako následok ich použitia vznikol odpad. V poslednom období sa však začína postupne presadzovať zodpovednosť výrobcov výrobkov za odpad, ktorý vznikne z ich výrobkov – pozri napr. § 54b ods. 1 písm. e) a i) – zodpovednosť výrobcov elektrozariadení. Ani v týchto prípadoch sa však výrobcovia nepovažujú za pôvodcu odpadu.

Pojem pôvodca zahŕňa aj toho, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia odpadov.

Držiteľ odpadu

Pojem sa preberá z čl. 1 písm. c) rámcovej smernice o odpadoch. Jeho zavedením sa riešia mnohé problémy, najmä absencia zodpovednosti za odpady a za nakladanie s nimi v čase ich pohybu medzi pôvodcom odpadu a zhodnotením alebo zneškodnením odpadu.

Pojem pôvodca odpadu tvorí podskupinu pojmu držiteľ odpadu, takže ak sa v zákone ukladajú povinnosti držiteľovi, vzťahujú sa tieto aj na pôvodcu odpadu.

Okrem pôvodcu je držiteľom každý, u koho sa odpad práve nachádza, a to nezávisle od toho, ako sa k nemu dostal (odplatne, bezodplatne, legálne, nelegálne). Výnimku tvorí tzv. opustený odpad (§ 18 ods. 6 až 11), kde sa vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorú bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, nepovažuje automaticky za držiteľa tohto odpadu.

Pôvodca a držiteľ stavebných odpadov

Pôvodcom a držiteľom odpadov vznikajúcich v dôsledku uskutočňovania stavebných a demolačných prác a výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií v súlade s ustanovením § 40c ods. 5 je ten, kto vykonáva tieto práce. Toto ustanovenie je platné od 1. 11. 2009.

Odpadové hospodárstvo

Tento pojem zostal bez zmeny od roku 1991, keď bol prijatý prvý zákon o odpadoch. Je to najširší pojem, ktorý zahŕňa tak nakladanie s odpadmi po ich vzniku, ako aj prevenciu spočívajúcu v predchádzaní vzniku odpadov, v obmedzovaní ich vzniku a aj znižovanie nebezpečnosti odpadov pre životné prostredie. Hoci zákon o odpadoch sa v prevažujúcej miere zaoberá nakladaním s už vzniknutými odpadmi, obsahuje aj viaceré preventívne ustanovenia a požiadavky.

Nakladanie s odpadmi

O nakladaní s odpadmi možno hovoriť až od okamihu, keď sa vec stane odpadom. Za nakladanie s odpadmi sa pôvodne v prvom slovenskom zákone o odpadoch považovala akákoľvek činnosť, ktorej predmetom boli odpady a výpočet týchto činností sa uvádzal len ako príkladný, teraz je výpočet činností tvoriacich nakladanie s odpadmi taxatívny. Treba rozlíšiť prípady, keď odpad, ktorý vznikol činnosťou pôvodcu tento pôvodca priamo sám použije vo svojom výrobnom procese – v takomto prípade nejde o vznik odpadu, lebo sa ho pôvodca nezbavuje a nejde teda o nakladanie s odpadmi. Iným prípadom je, ak odpad, ktorý vznikol činnosťou pôvodcu, tento pôvodca priamo sám nepoužije, len ho zhromaždí a odpad od neho odoberie iný subjekt, či už na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia. V takomto prípade ide už o nakladanie s odpadmi.

Zhodnocovanie odpadov

Pojem je vymedzený podobne ako pojem odpad, aj prostredníctvom výpočtu jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 2. Treba upozorniť, že činnosť R13 sa týka skladovania, teda dočasného uloženia odpadov pred niektorou z činností R1 až R12. Aj ak by sa takéto zariadenie na skladovanie odpadov prevádzkovalo samostatne, na jeho prevádzkovanie by sa vyžadovalo vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. c). Povinnosť mať takýto súhlas sa netýka pôvodcu odpadu, keďže u pôvodcu ide o zhromažďovanie odpadu v mieste vzniku odpadu a toto zhromažďovanie odpadu je z obsahu pojmu zhodnocovanie odpadov vylúčené.

Zneškodňovanie odpadov

Pojem zneškodňovanie odpadov sa vymedzuje pomocou prílohy č. 3. Rovnako ako pri pojme zhodnotenie, aj tu sa v prílohe č. 3, uvádza ako činnosť D15 skladovanie pred niektorou z činností D1 až D14, pričom je z obsahu tohto pojmu vylúčené dočasné uloženie (zhromažďovanie) v mieste vzniku pred zberom. To znamená, že ak pôvodca odpadov skladuje priamo vo svojom zariadení (areáli) odpad, ktorý následne bude odvezený na zneškodnenie, pôvodca na takéto skladovanie nemusí mať súhlas na prevádzku zariadenia na zneškodňovanie odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o odpadoch. Za zneškodňovanie sa považuje aj ukladanie odpadov do podzemia ako činnosť D12.

Napriek tomu, že pojem zneškodňovania zahŕňa všetkých 15 činností, ako požaduje definícia z rámcovej smernice o odpadoch, niektoré zo spôsobov zneškodňovania zákon na území Slovenska zakazuje – § 18 ods. 3 písm. c) - zákaz činností D4, D6 a D7.

Pri doslovnom porovnaní znenia prílohy č. 3 zákona o odpadoch a Prílohy II A rámcovej smernice o odpadoch vyvstáva rozdiel znenia bodov D4, D8 a D14. V bode D4 zákon o odpadoch používa slovo „lagúny“, čo je v úradnom preklade rámcovej smernice o odpadoch uvedené ako „odkalisko“ a tak treba aj rozumieť slovu lagúna. V bode D8 sa za biologickú úpravu v zákone o odpadoch považuje úprava, z ktorej odpad sa zneškodňuje činnosťami D1 až D12, pričom v smernici je z tohto výpočtu vylúčená činnosť D6. Hoci by bolo vhodné formulačne zosúladiť zákon o odpadoch s rámcovou smernicou, obsahovo je súlad zabezpečený vyššie citovaným zákazom činnosti D6 v § 18 ods. 3 písm. c) zákona o odpadoch. Bod D14 ustanovuje za zneškodňovanie odpadov ich uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činností D1 až D12. Rámcová smernica uvádza činnosti D1 až D13. V tomto prípade sa javí zákon o odpadoch ako zužujúci voči rámcovej smernici. Tento nesúlad bude odstránený pri najbližšej novelizácii zákona o odpadoch.

Zber odpadov

O zber odpadov podľa tejto definície ide len vtedy, ak je účelom danej činnosti nadväzujúca preprava odpadov.

Zhromažďovanie odpadov

Bolo potrebné právne vymedziť v zákone pojem zhromažďovanie odpadov, keďže zabezpečovanie zhromažďovania odpadov patrí k povinnostiam držiteľov odpadu, na nesplnenie ktorej sa viažu sankcie. Najmä je dôležité vymedzenie, že ide o dočasné uloženie.

Triedenie odpadov

Definovanie pojmu triedenie odpadov je tak isto nutné z dôvodu, že táto činnosť patrí medzi základné povinnosti držiteľa odpadu.

Skládkovanie odpadov a skládka

Skládkovanie je, na rozdiel od skladovania, trvalým uložením odpadu na skládku odpadov. Zákon nepripúšťa iné trvalé uloženie odpadu než na skládku odpadov.

Pojem skládka odpadov sa preberá zo smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu.

Skládka odpadu je:

  1. miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadu, kde sa odpady trvalo ukladajú

    1. na povrchu zeme,

    2. do zeme,

  2. miesto, na ktorom pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby (interná skládka),

  3. miesto, ktoré sa trvalo, t. j. dlhšie ako 1 rok používa na dočasné uloženie odpadov.

V definícii sa použil pojem dočasné uloženie odpadov, ktoré lepšie zodpovedá doslovnému prekladu definície zo smernice, hoci ide o obsahovo zhodný pojem s pojmom zhromažďovanie odpadov uvedeným v odseku 9. Uvedenou časťou definície sa dosahuje, že aj miesta, ktoré sa trvalo využívajú na dočasné uloženie odpadov, musia byť technicky zabezpečené ako skládka odpadov a aj povoľovací proces je rovnaký ako pri skládke odpadov.

Pojem skládka odpadov je vymedzený zároveň aj negatívnym spôsobom, teda čo sa za skládku nepovažuje. Čas uloženia odpadov pred úpravou a zhodnotením by nemal presiahnuť 3 roky (hoci formulácia so slovom „spravidla” presiahnutie tejto lehoty pripúšťa). Ak majú byť následne odpady zneškodnené, čas ich uloženia nesmie presiahnuť 1 rok, inak by už právne išlo o skládku.

Skládka odpadov je teda miesto, ktoré sa viac ako 1 rok používa na dočasné uloženie odpadov (nezávisle od toho, ako dlho tam konkrétny odpad je uložený – či 1 mesiac alebo 12 mesiacov). Skládkou odpadov nie je miesto, kde konkrétny odpad určený na zneškodňovanie je uložený kratšie ako jeden rok, resp. ak konkrétny odpad určený na úpravu alebo zhodnotenie je uložený spravidla menej ako 3 roky.

Skládka je aj miesto, kde je konkrétny odpad uložený dlhšie ako 1 rok, ak je následne určený na zneškodnenie. Výnimkou z rámca ročnej lehoty je prípad, ak je konkrétny odpad dočasne uložený v určitom zariadení, a je určený následne na úpravu alebo zhodnotenie. Na tento prípad sa vzťahuje uplatnenie spomínanej spravidla trojročnej lehoty. Ak v tomto prípade uloženie odpadu presiahne 1 rok, pôjde o skladovanie – pozri ďalej.

Skladovanie odpadov

Skladovanie odpadov je dočasným uložením odpadov. Je to organizované uloženie odpadov, ktoré musia byť do doby ďalšieho nakladania s nimi uložené pod kontrolou za presne určených podmienok. Odpady možno skladovať najdlhšie jeden rok, ale zákon pripúšťa aj možnosť predĺženia – § 21 ods. 7.

Definícia stavebných odpadov a nakladanie s nimi

Ustanovenie § 40c ods. 1 bolo do zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov doplnené novelou č. 24/2004 Z. z. a vymedzujú sa v ňom okruhy stavebných činností, pri ktorých vznikajú stavebné odpady. Stavebné odpady v tomto ustanovení nezahŕňajú drobné stavebné odpady, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu a majú osobitný režim nakladania podľa § 39. Ide o nasledovné stavebné činnosti:

Stavebné práce sú v § 43 g zákona č. 50/1976 Z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) definované tak, že sú to odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi

  1. trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,

  2. stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

Zabezpečovacie práce vymedzuje stavebný zákon v § 94 takto:

  1. Ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.

  2. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky.

Práce vykonávané pri údržbe stavieb vymedzuje stavebný zákon v § 86 takto:

  1. Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.

  2. Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenia údržby stavby.

Nevyhnutné úpravy sú ustanovené v § 87 stavebného zákona, podľa ktorého ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

Odstraňovanie stavieb upravuje stavebný zákon v § 88 až 93. Podľa § 88 ods. 1 stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

  1. závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,

  2. stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

  3. stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),

  4. dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

Podľa § 88 ods. 3 na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

Držiteľ stavebných odpadov a odpadov z demolácií má tieto povinnosti:

  1. triediť odpady podľa druhov v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) a c),

  2. zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie.

Obe uvedené povinnosti sa na držiteľa stavebných odpadov vzťahujú vtedy, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

  • množstvo stavebného odpadu na jednej stavbe alebo súbore stavieb, ktoré spolu bezprostredne súvisia, presiahne súhrnné množstvo 200 ton za rok

  • v dostupnosti do 50 km po komunikáciách (teda nie vzdušnou čiarou) od miesta uskutočňovania stavebných a demolačných prác je prevádzkované zariadenie na materiálové zhodnocovanie stavebných odpadov alebo odpadov z demolácií.

Ak nie sú splnené obidve tieto podmienky súčasne, držiteľ stavebných odpadov a odpadov z demolácií má len povinnosť triediť odpad podľa druhov, keďže § 19 ods. 1 písm. b) a c) sa na neho vzťahuje rovnako, ako na každého držiteľa.


Sankcia za porušenie tohto ustanovenia je v § 78 ods. 2 písm. zl) – pokuta do 16 596,95 eura.

Povinnosť ustanovená v odseku 4 zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebného odpadu vznikajúceho pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií. Ten, kto vykonáva túto činnosť, je povinný materiálovo zhodnotiť takýto odpad pri obdobnej činnosti. Nemusí tak urobiť priamo on sám, ale môže tak urobiť aj cez tretie osoby.

I keď to z platného znenia zákona nie je celkom jednoznačne zrejmé, zámerom tvorcov pri navrhovaní tohto ustanovenia bolo riešiť odpad z vrchnej časti komunikácie tvorenej spravidla asfaltovým povrchom, nie výkopovú zeminu zo základov komunikácie.

Z § 84 vyplýva, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. 1. 2005. Sankcia za jeho porušenie je rovnaká ako v predchádzajúcom odseku – pokuta do 16 596,95 eura podľa § 78 ods. 2 písm. zl).

Ak hovoríme o stavebných odpadoch je potrebné upozorniť aj na § 16 a § 19 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov. Predmetné ustanovenia sa všeobecne týkajú všetkých pôvodcov odpadov, ale aj pôvodcov stavebných odpadov.

Novelou zákona o odpadoch - zákonom č. 24/2004 Z. z. - došlo k zmene ustanovenia § 16 písmena b) tak, že sa rozšírili prípady, kedy sa vyžaduje vyjadrenie. Okrem výstavby týkajúcej sa odpadového hospodárstva, keď sa vyjadrenie vyžaduje k dokumentácii predkladanej na územné konanie a k projektovej dokumentácii predkladanej na stavebné konanie sa vyjadrenie vyžaduje aj k navrhovanému spôsobu naloženia s odpadmi v rámci konania o odstránení stavby.

Po novom sa vyjadrenie vyžaduje aj k dokumentácií predkladanej na konanie o povolenie terénnych úprav, ak sa pri týchto terénnych úpravách predpokladá použitie stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 40c ods. 1). Zákonom č. 479/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), došlo aj k priamej novelizácii zákona o odpadoch. Zmena sa dotkla najmä tohto ustanovenia. Ustanovenie písmena b), ktoré pôvodne tvorilo súvislý text, bolo, z dôvodu väčšej prehľadnosti rozdelené na body 1 až 4. V bode 2 sa na konci pripojili slová „ak sa neuskutočnilo územné konanie“, čím sa odstraňuje duplicita vydávania vyjadrení k stavebnému konaniu v prípade, ak už na konkrétnu výstavbu hospodárstva bolo vydané vyjadrenie k územnému konaniu. Toto vyjadrenie dáva buď obvodný úrad životného prostredia podľa § 71 písm. n), alebo krajský úrad životného prostredia v prípadoch podľa § 70 písm. f). Treba upozorniť, že tu ide o stavebný odpad a odpad z demolácií podľa § 40c ods. 1, nie o drobný stavebný odpad.

Všeobecné náležitosti podania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sú ustanovené v § 19 tak, že z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. V § 74 odseku 8 zákona o odpadoch sa požaduje konkrétnejšie uviesť vec, ktorej sa žiadosť týka, tak, aby sa uviedli druhy odpadov (podľa Katalógu odpadov – vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z.) a aj o akú činnosť patriacu do odpadového hospodárstva ide (napr. zhodnotenie alebo zneškodnenie s uvedením konkrétnej činnosti podľa prílohy č. 2 a 3 zákona). Okrem toho ustanovenie odseku 8 sa vzťahuje nielen na žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní, ale na všetky žiadosti o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia a aj vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, teda aj mimo správneho konania. Podrobnosti o obsahu niektorých žiadostí o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva sú ustanovené v § 36 až 46 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.


§ 19 - Povinnosti držiteľa odpadu

Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o odpadoch vychádza z pojmu držiteľ odpadov, ktorý je širší ako pojem pôvodca. V zásade sa prevzali predchádzajúce povinnosti pôvodcu a doplnili sa niektoré nové povinnosti.

Povinnosť podľa písmena a) zaraďovať odpady podľa katalógu odpadov, teda podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. sa týka nielen pôvodcu, ktorý tak musí urobiť ako prvý, ale vyžaduje sa od každého nasledujúceho držiteľa. Postup pri zaraďovaní odpadov je ustanovený v prílohe č. 5 citovanej vyhlášky. Ak držiteľ nevie odpad jednoznačne zaradiť ani podľa uvedenej prílohy, požiada podľa § 70 písm. h) zákona o odpadoch o rozhodnutie krajský úrad životného prostredia, ktorý rozhodne o zaradení odpadu v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. Držiteľ, ktorý nemá zaradený odpad podľa katalógu odpadov, sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 78 ods. 2 písm. d), za ktoré sa ukladá pokuta do 16 596,95 eura. K postupu pri zaraďovaní odpadov podľa katalógu odpadov vo väzbe na § 81 zákona vydalo MŽP SR usmernenie pod názvom Usmernenie jednotného postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva pri posudzovaní návrhov na zaradenie odpadov podľa Prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov, vydané vo Vestníku MŽP SR č. 5/2001, a ktoré je možné použiť pri každom zaraďovaní odpadov.

Povinnosť ustanovená v písmene b) platila pôvodne len pre pôvodcov, pričom teraz sa týka každého držiteľa odpadu. Sleduje sa ňou zabránenie zmiešavania odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo znemožniť ich ďalšie zhodnotenie, prípadne sťažiť zneškodnenie. Druh odpadu je označený v katalógu odpadov šesťmiestnym číslom – pozri aj § 2 vyhl. MŽP SR č. 284/2001 Z. z. Výnimkou z tejto povinnosti je postup podľa § 7 ods. 1 písm. j), keď v rozsahu súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva je možné odpady netriediť. Za porušenie tejto povinnosti ustanovuje zákon právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pokutu podľa § 78 ods. 2 písm. e) do 16 596,95 eura. Ak by fyzická osoba nakladala s iným ako komunálnym odpadom (pozri ods. 4), vzťahuje sa na ňu ustanovenie podľa písmena b) a za jeho porušenie jej môže byť uložená pokuta podľa § 80 ods. 1 písm. d) až do 6 638,78 eura. Ako príklad možno uviesť dielňu, kde fyzická osoba pre vlastnú potrebu alebo pre iných (nie však podnikateľsky) opravuje motorové vozidlá (nie staré vozidlá v zmysle tohto zákona).

Povinnosť podľa písmena d) bola ustanovená aj v predchádzajúcom zákone o odpadoch, ale len pre pôvodcov. Teraz sa jej splnenie požaduje od všetkých držiteľov, čo je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Ak držiteľ nemôže zhodnotiť odpady sám, je povinný ponúknuť ich na zhodnotenie inému. Informáciu o vhodných zariadeniach na zhodnotenie odpadu možno získať aj na základe žiadosti o informáciu na Ministerstve životného prostredia SR, krajských úradoch životného prostredia a obvodných úradoch životného prostredia, ako aj na obciach [pozri § 68 ods. 2 písm. r), § 70 písm. b), § 71 ods. 1 písm. l) a § 72 písm. b)]. Nesplnenie povinnosti podľa tohto ustanovenia je správnym deliktom podľa § 78 ods. 2 písm. f) s pokutou do 16 596,95 eura.

Povinnosť podľa písmena e) bola ustanovená aj v predchádzajúcom zákone o odpadoch, ale len pre pôvodcov. Zneškodnenie odpadu je posledným stupňom v hierarchii odpadového hospodárstva. Ak držiteľ nevie, kde je vhodné zariadenie na zneškodnenie jeho odpadov, môže využiť možnosť požiadať o potrebnú informáciu MŽP SR, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia alebo obec. Nesplnenie tejto povinnosti je správnym deliktom podľa § 78 ods. 2 písm. f) s pokutou do 16 596,95 eura. Zhodnotenie sa nepovažuje za účelné napr. vtedy, ak by náklady s ním spojené boli v zjavnom nepomere k nákladom na zneškodnenie.

Povinnosť podľa písmena f) je povinnosťou, ktorá zvyšuje zodpovednosť držiteľa za to, čo sa stane s jeho odpadom. S niektorými druhmi alebo kategóriami odpadov môžu nakladať len osoby, ktoré splnia osobitné podmienky (napr. autorizácia, nakladanie s nebezpečnými odpadmi). Držiteľ si musí overiť, či osoba, ktorej odpad odovzdáva, je oprávnená na nakladanie s ním. Ak túto povinnosť nesplní a odovzdá odpad niekomu, kto nemá potrebné oprávnenie, bude držiteľ, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, pokutovaný podľa § 78 ods. 2 písm. f) pokutou do 16 596,95 eura. Ak túto povinnosť nesplní iná fyzická osoba, dopustí sa priestupku podľa § 80 ods. 1 písm. d) a môže jej byť uložená pokuta až do 6 638,78 eura.

K písmenu g) je potrebné zdôrazniť, že evidenciu odpadov musí zabezpečiť jednak pôvodca ale aj držiteľ odpadov. Zároveň pre systém evidencie platia ustanovenia § 9 a prílohu č. 3 a k písmenu h) § 10 a prílohu č. 4 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. Sankciou za nevedenie a neuchovávanie evidencie podľa písmena g) je pokuta do 16 596,95 eura podľa § 78 ods. 2 písm. g). Sankciou za nesplnenie ohlasovacej povinnosti podľa písmena h) je pokuta do 165 969,59 eura podľa § 78 ods. 1 písm. g).

Povinnosť držiteľa podľa písmena i) sa týka akýchkoľvek stavieb, priestorov a zariadení, ktoré držiteľ odpadu používa na nakladanie s odpadmi. Môže ísť o stavbu alebo jej časť, kde je umiestnené zariadenie, alebo o pozemok či iný priestor. Táto povinnosť sa premieta aj do § 73 ods. 5 a zodpovedá jej oprávnenie orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve podľa 73 ods. 4. Táto povinnosť sa ale nevzťahuje na obydlie, ktoré je podľa Ústavy SR (čl. 21) nedotknuteľné a orgány štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve nie sú týmto zákonom oprávnené vstúpiť do obydlia.

Orgánmi štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve sú Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a v niektorých veciach aj Štátna energetická inšpekcia (§ 72a) a Slovenská obchodná inšpekcia (§ 72b), nie však obec.

Ak držiteľ, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, neumožní činnosť orgánu štátneho dozoru podľa tohto ustanovenia, hrozí mu pokuta do 16 596,95 eura podľa § 78 ods. 2 písm. h). Nesplnenie tejto povinnosti inou fyzickou osobou je sankcionované ako priestupok podľa § 80 ods. 1 písm. d) s pokutou do 6 638,78 eura.

Ustanovenie písmena j) je požiadavkou, ktorá vyplynula zo zvýšenej zodpovednosti držiteľov za nakladanie s odpadmi. Zmyslom tohto ustanovenia je umožniť držiteľovi overiť si, že nasledujúci držiteľ naložil s odpadom, ktorý od neho prevzal, spôsobom, ktorý je v súlade s týmto zákonom. Spravidla nebude reálne možné, aby nasledujúci držiteľ vedel presne preukázať, kam ďalej odovzdal, resp. čo urobil s každým jedným kilogramom odpadu, ktorý prevzal od predchádzajúceho držiteľa (napr. zberňa, ktorá odpad ďalej triedi a odovzdáva ďalším držiteľom). V takýchto prípadoch by mohlo byť dostačujúcim dokladom napr. príslušná časť z evidencie odpadov vedenej podľa § 9 vyhl. MŽP SR č. 283/2001 Z. z. alebo z hlásenia o vzniku odpadov a nakladania s ním podľa § 10 cit. vyhlášky, ale aj napr. faktúra za odber odpadu tretím držiteľom v súhrne za určité obdobie, prípadne aj iné doklady preukazujúce spôsob nakladania s odpadmi. Ak nasledujúci držiteľ odmietne poskytnúť takéto doklady, treba túto skutočnosť oznámiť niektorému z orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, ktorý je oprávnený uložiť v tomto prípade držiteľovi pokutu až do 16 596,95 eura podľa § 78 ods. 2 písm. i).

V prípade zistenia porušenia povinnosti alebo iného nedostatku v činnosti držiteľa môže orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve uložiť opatrenie na nápravu v súlade s § 73 ods. 2. Ide o prípady, ak nedošlo súčasne k uloženiu pokuty v zmysle § 79 ods. 3. Držiteľ je povinný vykonať uložené opatrenie. Ak by uložené opatrenie nevykonala právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ, hrozí im pokuta do 16 596,95 eura podľa § 78 ods. 2 písm. j). Nesplnenie tejto povinnosti inou fyzickou osobou je priestupkom podľa § 80 ods. 1 písm. d).

V ustanovení písmena m) sa ukladá povinnosť držiteľom, aby zabezpečovali analytickú kontrolu odpadov v ustanovenom rozsahu. Rozsah povinnej analytickej kontroly je ustanovený v § 19 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. a týka sa len nebezpečných odpadov. Platí aj Výnos MŽP SR z 12. februára 2002 č. 1/2002, ktorým sa ustanovujú jednotné metódy analytickej kontroly odpadov, oznámenie uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 75/2002 - pozri ďalej. Za nesplnenie povinnosti vykonať analytickú kontrolu odpadov v ustanovenom rozsahu je v § 78 ods. 2 písm. l) ustanovená sankcia do 16 596,95 eura.

Podľa písmena n) je každý držiteľ odpadu povinný poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu odpadového hospodárstva SR a krajského úradu životného prostredia. Požadovať informácie podľa tohto ustanovenia môžu naďalej aj obvodné úrady životného prostredia, hoci v súčasnosti už obvodné úrady životného prostredia nie sú oprávnené vypracúvať program odpadového hospodárstva okresov, resp. ani iné programy odpadového hospodárstva na úrovni obvodu. Ak obec zostavuje svoj program odpadového hospodárstva, je oprávnená požadovať potrebné informácie podľa § 39 ods. 9. Za nesplnenie tejto povinnosti nie je ustanovená v § 78 osobitná sankcia, ale v takomto prípade môže MŽP SR, krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia (ale už nie nimi poverená osoba) využiť postup podľa písmena i) a požadovať v rámci štátneho dozoru pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom.

Pod pojem držiteľa odpadu možno zaradiť aj osoby, ktoré vykonávajú zber odpadu vrátane ich výkupu.

Dopravca, ktorý prepravuje odpady, je podľa tohto zákona tiež držiteľom odpadu, ale nemôžu sa na neho vzťahovať všetky povinnosti držiteľa vzhľadom na osobitný charakter jeho činnosti. Novelou zákona o odpadoch č. 24/2004 Z. z. bol pojem dopravcu upravený formou legislatívnej skratky tak, že obsahovo zodpovedá pojmu zavedenému v STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. p) sa vyžaduje súhlas obvodného úradu životného prostredia na odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Podľa predchádzajúceho stavu mohol držiteľ odpadu odovzdať akýkoľvek odpad len tomu, kto je podľa zákona o odpadoch oprávnený nakladať s odpadmi. V praxi sú však časté prípady, keď sa vec, ktorá je pre pôvodcu odpadom, dá využiť na rôzne účely v domácnosti (napr. prázdny obal, v ktorom bol dodaný výrobok, je pre podnikateľa po vybraní výrobku odpadom, ale dá sa použiť ako sud na vodu v záhrade). Podľa § 19 ods. 7 sa teraz umožňuje, aby držitelia odovzdali takýto odpad aj iným osobám, ale musí byť splnená podmienka, že

  • ide o odpad vhodný na využitie v domácnosti ako materiál, palivo alebo iná vec určená na konečnú spotrebu (s výnimkou nebezpečných odpadov, pneumatík a elektroodpadov),

  • držiteľ má na takéto odovzdanie odpadov vydaný súhlas podľa § 7 ods. 1 písm. p).

Konečnou spotrebou sa rozumie taká spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad. Spravidla preto pôjde o odovzdanie odpadu fyzickým osobám, ale môže ísť aj o právnické osoby alebo podnikateľov (pozri definíciu komunálneho odpadu v § 2 ods. 14). Ako príklad odovzdávania odpadu právnickej osobe možno uviesť podnikateľa, ktorý vyradené pracovné odevy po ich vyčistení odovzdáva ústavu pre osoby s mentálnym postihnutím, kde sa tieto odevy využívajú pri pracovnej terapii pacientov.

Toto ustanovenie sa týka najmä odpadov vznikajúcich z činnosti právnických osôb a podnikateľov, ale nie je vylúčené aj jeho uplatnenie na komunálny odpad v obciach, najmä na držiteľov nakladajúcich s komunálnym odpadom na území obce (napr. zberné dvory). Odovzdávanie odpadov môže byť odplatné aj bezodplatné.

Na držiteľa odpadov, ktorý postupuje podľa tohto ustanovenia, sa vo vzťahu k takýmto odpadom nevzťahujú povinnosti podľa ods. 1 písm. d), e) a f), teda povinnosť odpad zhodnocovať, zneškodňovať a odovzdať ho len osobe oprávnenej na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch.

Novou úpravou odovzdávania odpadu vhodného na využitie v domácnosti nie sú dotknuté osobitné predpisy z iných oblastí. Teda ak niekto kúpi alebo inak nadobudne od držiteľa vec, vyčlenenú z režimu odpadov, musí pri jej ďalšom použití rešpektovať požiadavky iných predpisov platných pre oblasť, v ktorej sa bude vec používať.

Podľa odseku 8 je ten, komu bol odovzdaný odpad na využitie v domácnosti povinný použiť tento odpad tak, ako to ustanovuje odsek 7, teda ako materiál, palivo alebo inak v rámci konečnej spotreby. Za porušenie tejto povinnosti, napr. ak by tieto veci boli použité na obchodnú činnosť alebo na výrobnú činnosť, je v § 80 ods. 1 písm. p) ustanovená skutková podstata priestupku. Sankcia pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov je v zákone ustanovená v § 78 ods. 1 písmeno t) vo forme pokuty do 6 638,78 eura.

Vo vzťahu k evidencii odpadov pri ich odovzdávaní možno upozorniť, že pri vypĺňaní „Evidenčného listu odpadov“ sa podľa vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch časť „IČO, obchodné meno nasledujúceho držiteľa odpadu“ nevypĺňa, ale v poznámke sa uvedie číslo súhlasu príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, na základe ktorého bol odpad odovzdaný na využitie v domácnosti. Podľa citovanej vyhlášky sa v tabuľke B vložil nový kód, ktorý znie „DO - odovzdanie odpadu na využitie v domácnosti“.

Podobne sa postupuje aj pri vypĺňaní tlačiva „Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním“ a v tabuľke 2A - Kódovanie spôsobov nakladania s odpadmi - sa novelou vyhlášky vložil nový kód, ktorý znie „DO – odovzdanie odpadu na využitie v domácnosti“.

Plnenie povinností držiteľa odpadu pre odpady vznikajúce pri servisných prácach, čistiacich prácach alebo udržiavacích prácach vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, pre ktorú sa tieto práce vykonávajú, je povinná zabezpečiť táto právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ.

Ide o ustanovenie, ktoré bolo doplnené novelou zákona č. 24/2004 Z. z. Doplnené bolo z dôvodu jednoznačného určenia osoby, ktorá je v týchto situáciách zodpovedná za nakladanie s odpadom. Zo znenia tohto ustanovenia, podľa ktorého má povinnosť držiteľa zabezpečiť ten, pre koho sa uvedené práce vykonávajú, vyplýva, že nemusí túto činnosť vykonať sám, ale môže si zmluvne dohodnúť, že tak pre neho urobí niekto iný. Môže sa tak dohodnúť aj priamo s firmou, ktorá tieto servisné, čistiace alebo udržiavacie práce pre neho vykonáva. Z pohľadu dodržiavania zákona sa bude zisťovať, akým spôsobom zabezpečil splnenie tejto

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: