Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Vyhláška č. 366/2015 Z. z. - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti

21.6.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

16.6 Vyhláška č. 366/2015 Z. z. - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti

Mgr. Mária Sadloňová; Mag. Annamária Tóthová; Dvořák Hager & Partners

advokátska kancelária

s. r. o.

Vyhláška č. 366/2015 Z. z.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (ďalej „vyhláška“)

1. Všeobecne

Vyhlášku vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo“) na základe zmocnenia zakotveného v ustanovení § 105 ods. 3 písm. c), d), f), g), i), k), l) a n) zákona č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o odpadoch“). V zmysle týchto ustanovení zákona o odpadoch vydá Ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým okrem iného ustanoví podrobnosti v súvislosti s vedením evidencie, jej uchovávaním a plnením ohlasovacích povinností v súvislosti s odpadom.

Evidenčné povinnosti osôb nakladajúcich s odpadom a následné ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, k tvorbe štatistík, analýz a koncepčných materiálov, ako aj napomôcť sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov Slovenskej republiky v oblasti odpadového hospodárstva.

Na účely vedenia evidencie a plnenia ohlasovacej povinnosti platí, že odpady sa musia zaraďovať podľa Katalógu odpadov, ktorý je komplexne zakotvený vo vyhláške č. 365/2015 Z. z. Tento rozlišuje medzi jednotlivými skupinami, podskupinami, druhmi a poddruhmi odpadov a tiež medzi kategóriami odpadov, ktorými sú nebezpečný odpad a tzv. ostatný odpad. V prípade, ak držiteľ odpadu nemôže odpad jednoznačne zaradiť podľa vyhlášky, rozhodne o zaradení odpadu okresný úrad v sídle kraja.

Evidenciu možno viesť ako v elektronickej, tak v písomnej podobe. Pre účely evidencie a podávania hlásení zároveň vyhláška obsahuje príslušné predpísané formuláre. V prípade elektronickej komunikácie sa evidenčné a ohlasovacie povinnosti vykonávajú prostredníctvom tlačových výstupov z elektronického spracovania dát.

2. Evidencia odpadov pre všetky kategórie odpadov

Podľa ustanovenia § 2 vyhlášky vedú evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník podľa druhov alebo poddruhov.

Z toho vyplýva, že predmetnú povinnosť majú nasledovné subjekty:

a. každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká;

b. ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak je ich výsledkom zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov;

c. osoba, ktorá má odpad v držbe;

d. podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane takého, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe (obchodník);

e. podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takého, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe (sprostredkovateľ).

Na základe ustanovenia § 14 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. f) a g) zákona o odpadoch sa evidenčná povinnosť nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi. Aj keď to zákon o odpadoch vyslovene neuvádza, tieto povinnosti sa nevzťahujú na fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby v súvislosti s nakladaním s odpadom, ktorý vznikol mimo výkonu činností tvoriacich ich predmet podnikania (t. j. komunálny odpad v zmysle § 80 ods. 1 zákona o odpadoch), keďže túto evidenciu vedie obec.

Evidencia sa musí viesť na Evidenčnom liste uvedenom v prílohe č. 1 vyhlášky, a to samostatne za každú prevádzkareň. Za prevádzkareň sa pritom v zmysle živnostenského zákona považuje priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Nie je ňou však priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Ide o internú evidenciu, ktorú nie je potrebné priebežne ohlasovať. Evidenčný list treba iba priebežne vypĺňať a uchovávať po dobu päť rokov.

Do Evidenčného listu odpadu sa údaje o vzniku odpadu a nakladaní s ním zapisujú priebežne tak, ako vznikajú, ak ide o jednorazový vznik odpadu. Ak odpad vzniká alebo sa s ním nakladá (napr. v zariadení na zhodnocovanie, zneškodňovanie, zber, výkup odpadov) kontinuálne za určité časové obdobie (napr. za zmenu, za mesiac), jeho množstvo sa zapisuje súhrnne, minimálne však raz za mesiac. Ak ide o obchodníka a sprostredkovateľa, tak sa údaje o nákupe a predaji odpadu, resp. jeho sprostredkovaní, zapisujú priebežne. Údaje do Evidenčného listu odpadu zapisuje podľa možnosti zodpovedná osoba, resp. osoba vedúca evidencie odpadov.

Podobne ako v prípade ostatných evidenčných a ohlasovacích povinností, evidencia odpadov nie je limitovaná spodnou hranicou množstva, objemu, či váhy odpadu, s ktorým sa nakladá. To znamená, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty, ktoré nakladajú so zanedbateľným množstvom odpadov, a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle Evidenčného listu sa odpad eviduje prostredníctvom hmotnostnej jednotky tona.

V súvislosti s minimálnymi množstvami odpadu sa taktiež otvára otázka, či existuje povinnosť vyhotoviť Evidenčný list aj v prípade, ak príslušný subjekt nenakladá so žiadnym odpadom. Táto otázka nemusí byť len hypotetická najmä v súvislosti s ďalšími evidenčnými a ohlasovacími povinnosťami, ktoré majú kratšiu periodicitu vedenia evidencie a vykonávania hlásení.

Z dikcie vyhlášky, podľa ktorej sa „údaje o vzniku odpadu a nakladaní s ním zapisujú priebežne tak, ako vznikajú, ak ide o jednorazový vznik odpadu“, možno vyvodiť, že údaje sa zapisujú iba v prípade, ak odpad vznikne. Na druhej strane však existujú aj signály, že v praxi sa za účelom právnej istoty bude vyhotovovať evidencia s „nulovými riadkami“. Zastávame však názor, že tzv. nulová evidencia už v zmysle tejto vyhlášky potrebná nie je.

Ak sa v Evidenčnom liste uvádza nebezpečný odpad, priradí sa ku každému druhu nebezpečného odpadu aj ypsilonový kód podľa Bazilejského dohovoru. Príslušné kódy sú uvedené aj v tabuľkách č. 1 až 3 v prílohe číslo 1 vyhlášky. Ak je možné priradiť viac kódov, priradí sa kód len tej zložky, ktorá je najnebezpečnejšia z hľadiska vplyvu na zdravie ľudí a životné prostredie.

3. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním

Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním v zmysle § 3 vyhlášky súvisí s evidenčnou povinnosťou podľa § 2 vyhlášky. Predmetná ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky subjekty, ktoré majú evidenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 2 vyhlášky za predpokladu, že nakladajú:

a. ročne v súhrne s viac ako 50 kg nebezpečných odpadov; alebo

b. ročne v súhrne s viac ako jednou tonou ostatných odpadov; alebo

c. s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom; alebo

d. s odpadmi uvedenými v prílohe č. 3 vyhlášky.

Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa v danom prípade podáva za obdobie kalendárneho roku príslušnému okresnému úradu, a to do 28. februára nasledujúceho roku. Vzor ohlásenia je súčasťou prílohy č. 2 k vyhláške.

Okrem predmetného ročného ohlásenia upravuje vyhláška v ustanovení § 3 aj osobitnú skupinu odpadov, pri ktorej je potrebné ohlásenia vykonávať štvrťročne. V danom prípade sa má ohlásenie zasielať ako príslušnému okresnému úradu, tak Recyklačnému fondu, a to do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroku. Uvedené sa nevzťahuje na pôvodcov odpadov.

Predmetné ohlásenia je potrebné archivovať po dobu piatich rokov.

4. Ohlásenie o množstve vyzbieraných odpadových pneumatík

Uvedená ohlasovacia povinnosť súvisí s povinnosťou výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber pneumatík. Táto ich povinnosť je realizovaná práve prostredníctvom distribútorov pneumatík, ktorí sú priamo zo zákona povinní vykonávať spätný zber.

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch je distribútor pneumatík povinný ohlásiť k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroku koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík, ak je zriadené, a zároveň Ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík. Z uvedeného vyplýva, že po vzniku koordinačného centra bude potrebné podávať ohlásenia obom subjektom súčasne.

V súvislosti s termínom plnenia ohlasovacej povinnosti treba upozorniť, že ohlásenie sa musí podať v posledný deň obdobia, za ktoré sa podáva hlásenie, teda aj za deň, v ktorom je potrebné ohlásenie podať. Z uvedeného dôvodu sa odporúča, aby sa evidencia vykonávala priebežne.

Ohlásenie o množstve vyzbieraných odpadových pneumatík podáva distribútor pneumatík na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 vyhlášky. Vyhláška ani zákon o odpadoch v tejto súvislosti neupravuje povinnosť uchovávať príslušné hlásenia po určitú dobu po vykonaní ohlásenia.

5. Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov

Predmetná ohlasovacia povinnosť zakotvená v ustanovení § 5 vyhlášky nadväzuje na ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorého pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu a pre ktoré nie je výrobcom obalov, môže takéto odpady odovzdať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov. Následne druhý odsek predmetného ustanovenia zakotvuje povinnosť pôvodcu odpadov z obalov ohlasovať údaje o materiálovom toku tohto odovzdaného odpadu koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov.

Plnenie uvedenej ohlasovacej povinnosti je pôvodca povinný vykonávať bez nároku na akúkoľvek formu odplaty, a to mesačne vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po odovzdaní odpadu. Ohlasovacia povinnosť sa má vykonávať vo vzťahu ku koordinačnému centru. V zmysle prechodného ustanovenia § 135 ods. 35 zákona o odpadoch sa do vzniku koordinačného centra ohlásenia podávajú Ministerstvu. Ohlásenie sa podáva na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5 vyhlášky.

Ustanovenie § 58 zákona o odpadoch predstavuje jedno z najkontroverznejších ustanovení zákona o odpadoch, ktoré je kritizované nielen z hľadiska administratívnej záťaže, ale aj z dôvodu jeho nejednoznačného výkladu.

Ohlasovacia povinnosť sa v zmysle § 58 zákona o odpadoch a vyhlášky vzťahuje na pôvodcu odpadu z obalov, pre ktoré (pozn. zvýraznené autorom) nie je výrobcom obalov. Uvedené neznamená, že ak je príslušný subjekt výrobcom obalov, nemôže byť za žiadnych okolností pôvodcom odpadu z obalov s ohlasovacou povinnosťou. V tejto súvislosti je dôležité vždy zadefinovať, kto je pre konkrétny obal výrobcom obalu v zmysle § 52 ods. 11 zákona o odpadoch.

Ohlasovacia povinnosť sa týka iba odpadu, ktorý nie je komunálnym odpadom v zmysle definície uvedenej v ustanovení § 80 ods. 1 zákona o odpadoch.

Ohlasovacia povinnosť vzniká až momentom, keď je odpad z obalov odovzdaný osobe oprávnenej na zber alebo do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11. V danej súvislosti Ministerstvo vydalo usmernenie, podľa ktorého ak „pôvodca odpadu z obalov odovzdal odpad z obalov osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov a nie sú mu poskytnuté v čase odovzdania odpadov z obalov ďalšie informácie o nakladaní s odpadom z obalov, ohlásenie podáva bez uvedenia zariadenia na zhodnocovanie“. Po získaní informácie o zariadení na zhodnocovanie je v zmysle uvedeného usmernenia pôvodca povinný podať doplňujúce hlásenie za mesiac, v ktorom neúplné hlásenie podal.

V prípade, ak pôvodca zhromažďuje odpad z obalov vo svojej prevádzke alebo ak po odovzdaní osobe oprávnenej na zber získa informáciu, že odpad z obalov bol odovzdaný do zariadenia na zneškodnenie, ohlásenie nie je potrebné podať. V danom prípade pravdepodobne pôvodca nemusí ani dopĺňať prechádzajúce hlásenie, ktoré bolo neúplné. Dôvodom je skutočnosť, že hlásenie preukazuje materiálový tok, t. j. len zhodnotené odpady.

Z uvedeného vyplýva, že pôvodca odpadu je povinný skúmať informácie o zariadení, ktorému boli odpady z obalov odovzdané. Pre dané účely bolo do ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch zakotvená povinnosť držiteľa odpadu predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami, preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.

Na rozdiel od ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním, pôvodca odpadu z obalov nepodáva ohlásenia za jednotlivé prevádzkarne, ale súhrnne za celý subjekt.

Na druhej strane je však povinný podávať ohlásenia za každý druh odpadov z obalov samostatne, nakoľko vzor tlačiva umožňuje uvedenie iba jedného kódu odpadu. V prípade, ak sa jeden druh odpadov z obalov odovzdáva viacerým odberateľom, musí sa pre každého odberateľa vypísať samostatné tlačivo.

Vyhláška ani zákon o odpadoch v danom prípade nepožaduje, aby pôvodcovia odpadov uchovávali ohlásenia po určitú dobu po vykonaní ohlásenia. S ohľadom na povinnosť pôvodcu odpadu predložiť koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti doklady preukazujúce správnosť poskytnutých údajov, je vhodné aj napriek tomu príslušné dokumenty uchovávať.

6. Evidenčný list zariadenia na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov

Právna úprava evidenčnej povinnosti v súvislosti so zariadeniami na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov bola z veľkej časti prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy. Evidenčný list zariadenia na zneškodňovanie odpadov vedie prevádzkovateľ zariadenia, a to v rozsahu údajov uvedených v tlačive, ktorý je súčasťou prílohy č. 6 vyhlášky.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa evidenčný list za príslušné obdobie kalendárneho roku podáva do 28. februára nasledujúceho roku. Evidenčný list sa v zmysle uvedeného podáva príslušnému okresnému úradu a zároveň sa uchováva po celý čas trvania prevádzky zariadenia a desať rokov po skončení jeho prevádzky.

7. Evidenčný list skládky odpadov

Evidenčná povinnosť v súvislosti so skládkami odpadov bola taktiež prevažne prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy. Evidenčný list zariadenia skládky odpadov vedie prevádzkovateľ skládky, a to v rozsahu údajov uvedených v tlačive, ktorý je súčasťou prílohy č. 7 vyhlášky a podáva ho okresnému úradu do 28. februára nasledujúceho roku.

Evidenčný list skládky odpadov je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný uchovávať počas trvania prevádzky skládky odpadov a 30 rokov po jej uzatvorení.

8. Evidenčný list úložiska dočasného uskladnenia kovovej ortuti, Záznam o vyskladnení a odoslaní kovovej ortuti a Potvrdenie o kontajneri s kovovou ortuťou

Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia kovovej ortuti má viacero evidenčných a ohlasovacích povinností. Okrem vyhotovenia evidenčného listu podľa prílohy č. 8 vyhlášky, ktorý prevádzkovateľ dočasného úložiska kovovej ortuti podáva okresnému úradu do 28. februára nasledujúceho roku a uchováva po dobu 10 rokov, má zároveň povinnosť vyhotoviť záznam o vyskladnení a odoslaní kovovej ortuti a potvrdenie o kontajneri s kovovou ortuťou.

Záznam o vyskladnení kovovej ortuti vypĺňa prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia kovovej ortuti pri každom vyskladnení a odoslaní kovovej ortuti, a to v rozsahu údajov uvedených na tlačive, ktoré tvorí súčasť prílohy č. 9 vyhlášky. Predmetný záznam musí byť potvrdený nielen prevádzkovateľom úložiska, ale aj subjektom preberajúcim kovovú ortuť. Vyhláška výslovne nestanovuje lehotu, kedy musí byť predmetný záznam zaslaný okresnému úradu, ale namiesto toho uvádza, že musí byť zaslaný bezodkladne po vyhotovení a potvrdení. Záznam o vyskladnení kovovej ortuti je povinný uchovávať iba prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia kovovej ortuti, a to po dobu 10 rokov od jeho vyhotovenia a podpísania.

Potvrdenie o kontajneri s kovovou ortuťou, ktorého vzor je upravený v prílohe č. 10 vyhlášky, vyhotovuje držiteľ odpadu alebo, ak to nie je možné, osoba, ktorá je zodpovedá za nakladanie s odpadom a ktorá odovzdáva kovovú ortuť na dočasné uskladnenie.

9. Evidencia o zbere alebo výkupe kovových odpadov

Vedenie evidencie o zbere a výkupe kovových odpadov sa vzťahuje iba na subjekty, ktoré vykonávajú zber alebo výkup kovových odpadov v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch. Táto evidencia sa vedie na tom istom tlačive, na akom sa vedie evidencia odpadov v zmysle § 2 vyhlášky, teda na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky.

Uvedená evidencia sa vedie iba interne, pričom príslušné vyplnené tlačivá je potrebné uchovávať po dobu piatich rokov od ich vyhotovenia.

Popri uvedenej evidenčnej povinnosti majú subjekty, ktoré vykonávajú zber alebo výkup kovových odpadov, navyše povinnosť viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo video dokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov. Uvedená povinnosť vyplýva jednak z ustanovenia § 16 ods. 8 písm. c) zákona a odpadoch a jednak z ustanovenia § 9 vyhlášky. Predmetnú fotodokumentáciu a video dokumentáciu sú osoby vykonávajúce zber alebo výkup kovového odpadu povinné v zmysle vyhlášky uchovávať po dobu jedného roka.

Okrem uvedenej povinnosti upravuje zákon o odpadoch povinnosť monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom prostredníctvom kamerového systému. Takýto záznam z kamerového systému je však osoba vykonávajúca zber alebo výkup kovového odpadu povinná uchovávať iba počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia.

V súvislosti so vzťahom medzi povinnosťou uchovávania video dokumentácie a povinnosťou uchovávania kamerového systému vyvstáva otázka vzťahu týchto dokumentačných povinností, keďže kamerový záznam je svojím charakterom video dokumentácia. V danej súvislosti Ministerstvo uviedlo, že ide o dve rozdielne povinnosti, ktoré treba vnímať oddelene. Povinnosťou uchovávať opis a dokumentáciu v zmysle vyhlášky sa má dokumentovať iba samotný kovový odpad, pričom kamerovým systémom sa má monitorovať priestor, v ktorom je kovový odpad umiestnený.

Uvedené rozlišovanie má význam aj z dôvodu ochrany osobných údajov, keďže podľa zákona o ochrane osobných údajov musí byť kamerový záznam, ktorý je vyhotovený v priestore prístupnom verejnosti, zlikvidovaný v lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni jeho vyhotovenia. V danej súvislosti Ministerstvo zastáva názor, že priestor zariadenia na zber alebo výkup kovového odpadu nepredstavuje miesto prístupné verejnosti, a preto sa naň § 17 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov, upravujúci povinnosť likvidácie kamerového záznamu, nevzťahuje. Tento názor môže byť sporný, keďže splnenie podmienok „miesta prístupného verejnosti“ v zmysle zákona o ochrane osobných údajov je potrebné posudzovať vo vzťahu ku každému priestoru osobitne.

Preto, ak príslušná zberňa alebo výkupňa kovového odpadu spĺňa definíciu priestoru prístupného verejnosti, je z hľadiska právnej istoty vhodné zlikvidovať kamerový záznam v zmysle 16 ods. 8 písm. h) zákona o odpadoch v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Čo sa týka monitorovacej povinnosti podľa ustanovenia § 16 ods. 8 písm. c) zákona o odpadoch, resp. podľa § 9 vyhlášky, uvedená monitorovacia povinnosť sa vzťahuje iba na samotný odpad (takže súčasťou záznamu by napríklad nemali byť osoby, ktoré odpad do zberne alebo výkupne vniesli).

10. Oznámenie o zbere alebo výkupe odpadu

Oznamovacia povinnosť v súvislosti so zberom a výkupom odpadu sa vzťahuje iba na komunálny odpad.

Komunálny odpad je však v danom prípade akýkoľvek odpad prevzatý od fyzickej osoby (s výnimkou starých vozidiel a odpadových pneumatík), nakoľko v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch je osoba vykonávajúca zber alebo výkup odpadu od fyzickej osoby povinná zaradiť odpad vybratý od takejto osoby ako komunálny odpad.

Za fyzickú osobu sa však v danej súvislosti nepovažuje fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba konajúca za podnikateľa (v tejto súvislosti možno vychádzať z definície uvedenej v § 16 ods. 8 písm. c) zákona o odpadoch). Preto je pri prevzatí odpadu potrebné preveriť, či ide o fyzickú osobu (nepodnikateľa) konajúcu vlastným menom alebo fyzickú osobu konajúcu za podnikateľa.

Oznamovacia povinnosť sa vykonáva prostredníctvom tlačiva uvedeného v prílohe č. 11 vyhlášky za obdobie kalendárneho roku. Tlačivo je potrebné podať obci, na území ktorej sa zber alebo výkup realizuje, a to do 31. januára nasledujúceho roku. Oznámenie je potrebné podať osobitne za zber a osobitne za výkup komunálneho odpadu.

Účelom tejto oznamovacej povinnosti je zobjektivizovať údaje o zbere a výkupe odpadu a zároveň poskytnúť prehľad o množstvách a druhoch, ktoré sa zbierajú a vykupujú mimo obecných systémov.

11. Evidencia o prepravovanom nebezpečnom odpade

Evidencia o prepravovanom nebezpečnom odpade sa musí viesť na sprievodnom liste nebezpečného odpadu, ktorého vzor je súčasťou prílohy č. 12 vyhlášky. Sprievodný list sa postupne vypĺňa odosielateľom, dopravcami a napokon prijímateľom nebezpečného odpadu. Sprievodný list musí mať osem rovnakých vyhotovení (listov), ktoré sa číslujú číslicami od 1 po 8 v pravom hornom rohu, pričom jednotlivé listy si priebežne (v rôznom štádiu ich vyplnenia) ponecháva odosielateľ (1. list), prvý dopravca (2. list), druhý dopravca (3. list) a príjemca (8. list).

Fotokópiu sprievodného listu (1. listu) zasiela odosielateľ okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu a prípade, ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja aj tomuto úradu, a to do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca po začatí prepravy nebezpečného odpadu. Preto, ak bolo v jednom kalendárnom mesiaci vykonaných viacero prepráv nebezpečného odpadu, je možné kópie sprievodných listov podávať spoločne.

Úplne vyplnený sprievodný list v originálnom vyhotovení sa zasiela orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva až po vykonaní prepravy. Po prijatí nebezpečného odpadu zasiela príjemca originálne vyhotovenia evidenčného listu nasledovne:

a. 4. list odosielateľovi odpadu do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca po prevzatí zásielky nebezpečných odpadov;

b. 5. list okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu;

c. 6. list okresnému úradu príslušnému podľa miesta vykládky nebezpečného odpadu;

d. 7. list okresnému úradu v sídle kraja, ak súhlas na prepravu nebezpečných odpadov vydal okresný úrad v sídle kraja.

Aj keď v súvislosti so zasielaním sprievodných listov 5 až 7 príslušným okresným úradom zákon o odpadoch ani vyhláška nestanovuje výslovne žiadnu lehotu, možno analogicky vychádzať z toho, že príjemca je povinný zaslať originálne vyhotovenia sprievodných listov do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca po prevzatí zásielky nebezpečných odpadov.

12. Evidencia

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: