dnes je 17.9.2019
Input:

Vyhláška č. 371/2015 Z. z. - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

11.3.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

16.8 Vyhláška č. 371/2015 Z. z. - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

Mgr. Mária Sadloňová a Mag. Annamária Tóthová, Dvořák Hager & Partners advokátska kancelária, s. r. o.; doc. JUDr. Boris Balog, PhD.


Vyhláška č. 371/2015 Z. z.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

(ďalej „vyhláška”)

1. Všeobecne

Vyhlášku vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo”) na základe zmocnenia zakotveného v ustanovení § 105 ods. 3 písm. a), d), o), q), r), s), t), u), v), w) a x) zákona č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o odpadoch”). V zmysle týchto ustanovení zákona o odpadoch vydá Ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podrobnosti v súvislosti s niektorými otázkami upravenými zákonom o odpadoch. Predmet vyhlášky pozostáva z viacerých, relatívne samostatných celkov.

2. Programové dokumenty odpadového hospodárstva

2.1 Všeobecne

Programové dokumenty odpadového hospodárska pozná náš právny poriadok od prijatia zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch. Na základe smernice o odpade je zakotvenie tohto nástroja do nášho právneho poriadku povinné.

Pri vypracovaní programových dokumentov sa musí prihliadnuť na environmentálnu účinnosť, ekonomickú efektívnosť a sociálnu akceptovateľnosť a zároveň musia byť v súlade so Stratégiou obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky odpadov.

Všeobecná úprava programových dokumentov je upravená v zákone o odpadoch, pričom vyhláška upravuje ich detailný obsah.

Zákon o odpadoch rozlišuje medzi:

  • programom predchádzania vzniku odpadu

  • programami odpadového hospodárstva.

2.2. Program predchádzania vzniku odpadu

Program predchádzania vzniku odpadu je programový dokument, ktorý vypracúva Ministerstvo a schvaľuje ho vláda Slovenskej republiky. Vypracúva sa spravidla na obdobie desiatich rokov, zákon o odpadoch však v prípade potreby umožňuje jeho priebežnú aktualizáciu.

Náležitosti programu predchádzania vzniku odpadu zakotvuje prevažne zákon o odpadoch s tým, že vyhláška tieto náležitosti prostredníctvom prílohy č. 5 čiastočne dopĺňa a upravuje ich štruktúru.

Programu predchádzania vzniku odpadu má obsahovať:

  • základné údaje programu predchádzania vzniku odpadu,

  • charakteristiku aktuálneho stavu predchádzania vzniku odpadu,

  • vyhodnotenie prechádzajúceho programu predchádzania vzniku odpadu,

  • ciele predchádzania vzniku odpadu vrátane odpadu z obalov,

  • existujúce opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov,

  • návrhy nových opatrení na dosiahnutie týchto cieľov (v prípade potreby),

  • vyhodnotenie efektívnosti opatrení uvedených v prílohe č. 4 zákona o odpadoch alebo iných existujúcich opatrení,

  • špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sú ustanovené za účelom monitorovania a posudzovania pokroku, ako aj kvalitatívne alebo kvantitatívne ciele a ukazovatele.

2.3 Programy odpadového hospodárstva

Program odpadového hospodárstva (ďalej len „program”) je programový dokument, ktorý sa vypracúva pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva a ktorý má vo všeobecnosti obsahovať:

  • názov orgánu, ktorý program vypracúva a základné údaje o území, pre ktoré sa program vypracúva, alebo základné údaje o držiteľovi polychlórovaných bifenylov alebo o obci, ktorí program vypracúvajú,

  • charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva,

  • vyhodnotenie predchádzajúceho programu,

  • analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva príslušnej územnej oblasti,

  • záväznú časť a smernú časť,

  • opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu,

  • hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie vyššie uvedených cieľov a ustanovení zákona o odpadoch.

Z hľadiska územných oblastí zákon o odpadoch rozlišuje medzi programom Slovenskej republiky, programom kraja a programom obce. Tieto programy sa týkajú všetkých odpadov upravených v Katalógu odpadov. Vzhľadom na druh odpadu zákon o odpadoch upravuje ešte program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý je povinný vypracovať držiteľ polychlórovaných bifenylov, u ktorého sa nachádzajú polychlórované bifenyly alebo zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly.

Medzi týmito programami existuje určitá hierarchia ich záväznosti. Program kraja musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a program obce musí byť v súlade so záväznou časťou programu príslušného kraja.

Vyhláška upravuje podrobnosti vo veci vyššie uvedenej charakteristiky aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a záväznej časti programu vo svojom vlastnom texte (§ 2 a § 3 vyhlášky) a vo zvyšnom rozsahu odkazuje na prílohy č. 1 až 4 Vyhlášky, ktoré detailne zakotvujú osnovu príslušných programov.

a. Program Slovenskej republiky

Náležitosti programu Slovenskej republiky upravuje zákon o odpadoch v ustanovení § 9 ods. 2 a 3 NZO. Detailná úprava je zakotvená v ustanovení § 2 ods. 1 a 3 ods. 1 vyhlášky a zároveň v prílohe č. 1 vyhlášky.

Program Slovenskej republiky pozostáva z nasledovných častí:

  • základné údaje programu (uvádzajú sa údaje ohľadom orgánu, ktorý program vydal, geografické údaje územia, obdobie na ktoré sa program vydáva, a pod.),

  • charakteristika aktuálneho stavu odpadového hospodárstva (napr. množstvo vzniknutého odpadu v Slovenskej republike, údaje o cezhraničnom prúde odpadov, rozmiestnenie niektorých zariadení na nakladanie s odpadom),

  • vyhodnotenie predchádzajúceho programu (uvádza sa vyhodnotenie plnenia predchádzajúceho programu a vyhodnotenie užitočnosti a vhodnosti využívaných ekonomických a iných nástrojov v odpadovom hospodárstve),

  • záväzná časť programu (obsahuje napríklad ciele v nakladaní s určenými prúdmi odpadov vrátane opatrení, predpokladaný vznik odpadov a podiel ich zhodnotenia a zneškodnenia),

  • smerná časť programu (obsahuje napríklad vyjadrenie k potrebe budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, zvyšovania kapacity existujúcich zariadení, návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadom nadregionálneho významu, rozsah finančnej náročnosti programu a podobne).

b. Program kraja

Náležitosti programu kraja sú v zákone o odpadoch upravené v ustanovení § 9 ods. 5, ktoré odkazuje na niektoré ustanovenia § 9 ods. 2 upravujúce program Slovenskej republiky.

Detailná úprava je zakotvená v ustanovení § 2 ods. 2 a 3 ods. 2 vyhlášky a zároveň v prílohe č. 2 vyhlášky. Z hľadiska osnovy je program kraja totožný s programom Slovenskej republiky.

c. Program obce

Program obce je povinná vyhotoviť každá obec, na území ktorej ročná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov presahuje 350 ton alebo ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1.000.

Náležitosti programu obce upravuje zákon o odpadoch v jeho ustanovení § 10 ods. 2 a 3 NZO. Vyhláška zakotvuje náležitosti v ustanovení § 2 ods. 3 a § 3 ods. 3 a prílohe č. 3 vyhlášky.

Osnova programu obce zakotvená vo vyhláške sa čiastočne líši od programu Slovenskej republiky a kraja, keď navyše obsahuje ešte tzv. časť „INÉ” a prílohovú časť.

Časť „INÉ” obsahuje údaje o spracovateľovi údajov a prílohová časť obsahuje rozhodnutia správnych orgánov vydané v obci vo veci odpadov a protokoly o vykonaných kontrolách vo veciach odpadového hospodárstva.

d. Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

Aj keď program držiteľa polychlórovaných bifenylov radíme medzi programy odpadového hospodárstva, vykazuje tento druh programu viaceré špecifiká v porovnaní s ostatnými programami. Tieto sa týkajú najmä subjektu, ktorý ho vypracúva, času vypracovania, doby platnosti programu, náležitostí, záväznosti a pod.

Program držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vypracúva so zameraním na dekontamináciu zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi.

Držiteľ polychlórovaných bifenylov je povinný predložiť vypracovaný program na schválenie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Príslušným orgánom je v danom prípade miestne príslušný okresný úrad. Ak však program presahuje územný obvod okresného úradu, príslušným orgánom je okresný úrad v sídle kraja. Schválený program držiteľa polychlórovaných bifenylov je pre držitela polychlórovaných bifenylov záväzný.

Náležitosti programu sú upravené výlučne vo vyhláške, a to v ustanovení § 4 a prílohe č. 4. Osnova programu je v zásade totožná s programom obce.

3. Analytická kontrola nebezpečných odpadov

Analytickú kontrolu nebezpečných odpadov zabezpečuje držiteľ nebezpečného odpadu, ktorý dodáva nebezpečný odpad do zariadenia na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Analytickú kontrolu treba vykonať v súlade s výnosom Ministerstva o jednotných metódach analytickej kontroly odpadov a v rozsahu určenom v prevádzkovom poriadku toho zariadenia, kam držiteľ nebezpečného odpadu daný odpad dodáva.

V prípade nebezpečných odpadov tvorených kompaktnými celkami s pôvodným výrobkom (napr. svetelné zdroje, akumulátory), analytickú kontrolu vykonať netreba, pretože sa za ňu považujú údaje z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo, ak kartu bezpečnostných údajov nemá, údaje zo sprievodnej dokumentácie o zložení výrobku. V prípade, ak ide o nebezpečné odpady s nebezpečnými vlastnosťami, ktoré vyplývajú z celkového zloženia odpadov, za analytickú kontrolu sa považujú údaje o relevantných nebezpečných vlastnostiach, ktoré vyplývajú z dostupnej odbornej literatúry.

Výsledkom analytickej kontroly je protokol podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6 vyhlášky. Tento protokol vypracúva dodávateľ nebezpečného odpadu a následne ho predkladá prevádzkovateľovi na nakladanie s nebezpečným odpadom. Držiteľ odpadu môže do zariadenia na nakladanie s odpadmi dodať len odpad, ktorý zodpovedá predloženému protokolu z analytickej kontroly odpadov.

4. Označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi

Každé zariadenie na nakladanie s odpadmi musí byť označené informačnou tabuľou. Táto musí byť umiestnená tak, aby bola viditeľná z verejného priestranstva. V danom prípade pravdepodobne nebude postačovať, aby bola informačná tabuľa z verejného priestranstva len viditeľná, ale zároveň aby boli viditeľné, resp. čitateľné aj všetky údaje, ktoré vyhláška požaduje, aby informačná tabuľa obsahovala.

Ide o nasledovné údaje:

  • názov zariadenia,

  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa zariadenia,

  • prevádzkový čas zariadenia,

  • zoznam druhov odpadov, s ktorými sa v zariadení nakladá,

  • názov orgánu štátnej správy, ktorý vydal súhlas na prevádzkovanie zariadenia (s výnimkou malých kompostární, kedy je potrebné uviesť registračné číslo),

  • meno, priezvisko a telefónne číslo osoby zodpovednej za prevádzku zariadenia.

Povinnosť označenia informačnou tabuľou sa vzťahuje aj na hlboko položené podzemné masívy tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, soľné bane na to prispôsobené a taktiež na úložiská dočasného uskladnenia ortuti.

Okrem uvedených údajov, ktoré sa vzťahujú na všetky zariadenia na nakladanie s odpadom, upravuje vyhláška osobitnú náležitosť pre zariadenie, v ktorom sa vykonáva zber alebo výkup odpadov. Informačná tabuľa takýchto zariadení musí obsahovať aj názov činnosti, ktorá sa v zariadení vykonáva.

Nebezpečné odpady, vrátane skladu, kde sa uskladňujú alebo zhromažďujú, je potrebné označiť identifikačným listom odpadov podľa vzoru upraveného v prílohe č. 7.

5. Technické požiadavky na prevádzku zberného dvora

Jednotlivé druhy odpadov je potrebné na zbernom dvore zhromažďovať oddelene.

Na zbernom dvore musí byť pre zhromažďovanie každej oddelene vyzbieranej zložky odpadu samostatná zberná nádoba. Táto zberná nádoba musí byť označená kategóriou, druhom a názvom odpadu podľa Katalógu odpadov, pre ktorý je určená.

Objemný odpad, drobný stavebný odpad a biologicky rozložiteľný odpad sa musí zhromažďovať na osobitne vyčlenenom priestore alebo vo veľkokapacitnom kontajneri.

Okrem uvedeného musí byť na zbernom dvore skladovací priestor pre odpad vhodný na prípravu na opätovné použitie a manipulačná plocha.

6. Zhromažďovanie a skladovanie odpadov

V súvislosti s priestormi na zhromažďovanie a skladovanie odpadov obsahuje vyhláška všeobecnú úpravu, podľa ktorej sa musia takéto priestory navrhovať, zhotovovať a prevádzkovať tak, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie a k poškodzovaniu hmotného majetku.

Následne vyhláška upravuje už iba demonštratívny výpočet priestorov, ktoré môžu slúžiť na skladovanie a zhromažďovanie odpadov (napr. prístrešie, voľné plochy, budovy). Priestory na zhromažďovanie a skladovanie odpadov je potrebné označiť ako sklad odpadov.

Vo zvyšnom rozsahu sa vyhláška venuje už iba zhromažďovaniu a skladovaniu nebezpečných odpadov.

Nebezpečné odpady možno zhromažďovať a skladovať iba na takej ploche, ktorá je zabezpečená proti pôsobeniu škodlivých látok, musí byť spevnená a nepriepustná, a nebezpečné odpady musia byť zabezpečené pred pôsobením vonkajších vplyvov. Pri skladovaní a zhromažďovaní nebezpečných odpadov musí byť zároveň zabezpečené účinné zachytávanie znečisťujúcich kvapalných látok.

Na skladovanie a zhromažďovanie nebezpečných odpadov možno využiť aj priestory, v ktorých sa skladujú výrobky a prípravky s rovnakými nebezpečnými vlastnosťami, ako majú nebezpečné odpady. Nebezpečné odpady však musia byť uložené tak, aby nedošlo k zámene s ostatnými výrobkami.

Priestory na skladovanie a zhromažďovanie nebezpečných odpadov musia spĺňať rovnaké technické a bezpečnostné požiadavky ako skladovacie priestory na skladovanie chemických látok, prípravkov a výrobkov s rovnakými nebezpečnými vlastnosťami.

Obaly, v ktorých sú umiestnené nebezpečné odpady, musia byť odlíšené od obalov, ktoré sa nepoužívajú alebo nie sú určené na nakladanie s odpadmi. Takéto odlíšenie možno vykonať napríklad farebným odlíšením, opisom, tvarom nádoby, alebo iným vhodným spôsobom. Tieto obaly musia zároveň zabezpečovať ochranu odpadov pred vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli spôsobiť vznik nežiaducich reakcií v odpadoch (napr. výbuch, požiar) a musia byť odolné voči mechanickému poškodeniu a chemickým vplyvom.

7. Preberanie odpadov do zariadenia na nakladanie s odpadmi

Prevádzkovateľ zariadenia na nakladanie s odpadmi nemôže odpad prevziať, ak mu v súvislosti s konkrétnou dodávkou nie je predložený doklad o množstve a druhu dodaného odpadu.

Vo vzťahu k nebezpečnému odpadu je navyše potrebné predložiť sprievodný list, identifikačný list nebezpečného odpadu a protokol z analytickej kontroly odpadu.

Vyhláška upravuje povinnosti v súvislosti s preberaním odpadu, ktoré sú zamerané predovšetkým na kontrolu správnosti údajov uvedených v dokladoch odovzdaných spolu s odpadom. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na povereného zamestnanca prevádzkovateľa zariadenia na nakladanie s odpadmi, ktorý odpad preberá.

Všetky vyššie uvedené povinnosti vzhľadom na preberanie odpadov do zariadenia na nakladanie s odpadmi sa nepoužijú v prípade, ak ide o výkup a zber odpadu od fyzických osôb, ktoré nenakladajú v danom prípade s odpadom v súvislosti s predmetom ich podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti však vyhláška neupravuje detaily, akým spôsobom a do akej miery je prevádzkovateľ zariadenia povinný skúmať splnenie tejto výnimky.

V súvislosti s odovzdaním odpadu do spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov upravuje vyhláška osobitne aj ďalšie doklady, ktoré je potrebné odovzdať spolu s odpadom. Tieto sa týkajú predovšetkým vlastností odovzdávaného odpadu, a to z hľadiska ochrany životného prostredia.

V súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. j) NZO, upravuje vyhláška v prílohe č. 8 vzor potvrdenia, ktoré je povinný vydať prevádzkovateľ zariadenia na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov držiteľovi týchto odpadov.

8. Prevádzková dokumentácia zariadenia na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov

Prevádzková dokumentácia zariadenia na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov musí obsahovať:

a. Technologický reglement - musí obsahovať náležitosti upravené v ustanovení § 10 ods. 3 vyhlášky, musí ho schváliť prevádzkovateľ zariadenia a musí byť v zariadení uložený na prístupnom mieste;

b. Prevádzkovaný poriadok – musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 10 ods. 6 vyhlášky a je potrebné vykonať jeho aktualizáciu v prípade, ak dôjde k zmene v prevádzke;

c. Prevádzkovaný denník – musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 10 ods. 9 vyhlášky, je potrebné ho viesť za každý deň prevádzky zariadenia a uchovávať po dobu 10 rokov od skončenia prevádzky zariadenia (v prípade skládky odpadov do skončenia monitorovania po uzavretí skládky odpadov);

d. Obchodné a dodávateľské zmluvy týkajúce sa nakladania s odpadmi;

e. Súhlasy, vyjadrenia a stanoviská orgánov štátnej správy a obcí.

Pri prevádzke malej kompostárne vyhláška upravuje výnimku, keďže prevádzkovú dokumentáciu tvorí iba prevádzkový poriadok a prevádzkový denník.

Vo vzťahu k prevádzkovej dokumentácii úložiska dočasného uskladnenia ortuti sa vyššie uvedené požiadavky vo veci prevádzkovej dokumentácie nepoužijú, keďže v tomto prípade upravuje vyhláška v ustanovení § 10 ods. 12 až 14 NZO osobitnú úpravu.

9. Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom

Biologicky rozložiteľný odpad sa zhodnocuje anaeróbnou digesciou (§ 11 ods. 3 vyhlášky), kompostovaním (§ 11 ods. 2 vyhlášky) alebo iným vhodným spôsobom v zariadeniach na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Vyhláška rozlišuje medzi dvomi druhmi zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to v závislosti od toho, či v nich na základe použitej technológie dochádza k aeróbnym procesom (typicky kompostárne) alebo anaeróbnym procesom zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu (typicky bioplynové stanice).

Zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa zriaďuje na mieste, ktoré je bezpečne vzdialené od povrchových vôd, zdrojov pitnej vody, zdrojov liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich ochranných pásiem a nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundačných území.

Do zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu je možné prevziať iba odpad, ktorý sa v zmysle Katalógu odpadov zaraďuje do kategórie ostatného odpadu (teda nie nebezpečný odpad).

V súvislosti so zhodnocovaním biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné prijať opatrenia na minimalizáciu vplyvu na životné prostredie (najmä emisiami zápachu), a to už pri preberaní tohto odpadu do zariadenia.

Skladovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa musí vykonávať tak, aby nedošlo k znehodnoteniu využiteľnej organickej časti biologicky rozložiteľného odpadu a hnilobným procesom, pričom biologicky rozložiteľný dopad s vysokým podielom dusíkatej zložky, ktorý zároveň podlieha rýchlemu biologickému rozkladu, je možné skladovať najviac po dobu jedného týždňa odo dňa prevzatia do zariadenia.

Pri kompostovaní biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné dodržiavať všeobecné podmienky uvedené v ustanovení § 11 ods. 10 až 13vyhlášky. Podmienky spojené s prevádzkou tzv. malej kompostárne (§ 11 ods. 4vyhlášky) sú uvedené v ustanovení § 11 ods. 13 až 17vyhlášky.

10. Prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov spaľovaním

Pre účely skladovania odpadov v zariadení na zneškodňovanie odpadov spaľovaním je potrebné zriadiť oddelené skladové priestory na odpady, ktoré sú tuhé, pastovité, kvapalné a ktoré obsahujú halogénové zlúčeniny.

Proces spaľovania odpadov sa vykonáva tak, aby sa čo najviac znížilo množstvo vznikajúcich zvyškov zo spaľovania a obmedzili sa ich nebezpečné vlastnosti. Zvyšky zo spaľovania sa zároveň musia upraviť tak, aby sa znížilo ich množstvo a nebezpečnosť. Zvyškami zo spaľovania sa pritom rozumejú všetky kvapalné a tuhé odpady vyprodukované spaľovňou odpadov alebo zariadením na spoluspaľovanie odpadov.

Pred rozhodnutím o spôsobe zneškodnenia sa musí vykonať analýza zvyškov zo spaľovania a spoluspaľovania, a to na účely zistenia ich fyzikálnych a chemických vlastností a možnosti znečistenia životného prostredia.

11. Výpočet energetickej účinnosti

Výpočet energetickej účinnosti je potrebný pre účely určenia, či sa spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považuje za zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 – získavanie energie. Vzorec pre výpočet energetickej účinnosti je upravený v prílohe č. 9 vyhlášky.

12. Požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov

Ustanovenie § 81 ods. 7 písm. c) zákona o odpadoch zakotvuje obciam povinnosť zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov. Povinnosť zaviesť triedený zber sa vzťahuje aj na obaly a neobalové výrobky, ktoré pozostávajú z papiera, plastu, kovu alebo skla.

Povinnosť zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu v zmysle uvedeného obec vykoná predovšetkým uzatvorením potrebných zmlúv so zberovými spoločnosťami a organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Rozsah takto zabezpečeného zberu musí napĺňať tzv. štandard zberu obce. Príslušný štandard zberu sa vypočíta súčinom:

počtu obyvateľov príslušnej obce k 30. júnu predchádzajúceho roku podľa údajov hlásených obcou Štatistickému úradu Slovenskej republiky, a

štandardu zberu na jedného obyvateľa v príslušnom roku podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 10 vyhlášky.

Štandard zberu obce sa vypočítava každoročne pre každú obec, a to samostatne vo vzťahu ku každej zložke komunálnych odpadov, t. j. pre papier, plasty, kovy a sklo.

Do výpočtu štandardu zberu obce nemožno zahrnúť zberovú kapacitu, ktorá je dostupná prostredníctvom zariadenia na zber odpadov.

Na napĺňanie štandardu zberu obce však možno použiť zberovú kapacitu:

zberného dvora obce podľa ustanovenia § 80 ods. 6 zákona o odpadoch, a

poskytnutú obyvateľom obce prostredníctvom mobilného zberu príslušnej zložky komunálnych odpadov.

V každom prípade však musí byť dodržané pravidlo, že nastavenie pomeru objemu zberných nádob a frekvencie ich odvozu nesmie vytvoriť neprimeranú donáškovú vzdialenosť.

13. Výpočet obvyklých nákladov

Podľa zákona o odpadoch je organizácia zodpovednosti výrobcov oprávnená navrhovať obci, ktorú dostala pridelenú losovaním, a príslušnej zberovej spoločnosti v danej obci zmeny systému za účelom sfunkčnenia triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov. V prípade, ak nedôjde k uskutočneniu zmien navrhovaných organizáciou zodpovednosti výrobcov, táto organizácia zodpovednosti výrobcov nie je povinná uhrádzať zberovej spoločnosti náklady na triedený zber, ktoré prevyšujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Sumu prevyšujúcu obvyklé náklady je voči zberovej spoločnosti povinná znášať samotná obec.

Obvyklé náklady sa vypočítavajú osobitne pre každý kalendárny rok, a to podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 12 vyhlášky.

Obvyklé náklady sa vypočítajú súčinom:

priemerných skutočne zazmluvnených nákladov na výkon činnosti triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zhodnej zložky komunálnych odpadov získaných aritmetickým priemerom skutočne zazmluvnených ročných nákladov všetkých porovnateľných obcí na výkon takejto činnosti, pripadajúcich v predchádzajúcom kalendárnom roku na jeden liter tejto zložky, a

štandardu zberu pre zložku komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, v ktorom sa budú uhrádzať obvyklé náklady, a

počtom obyvateľov obce k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka (podľa údajov nahlásených Štatistickému úradu Slovenskej republiky).

Pre účely špecifikácie pojmu „priemerných skutočne zazmluvnených nákladov”, je potrebné zohľadniť aj úpravu obsiahnutú v ustanovení § 15 ods. 2 a 3 vyhlášky.

V prílohe č. 13 vyhlášky sú zakotvené jednotlivé kategórie obcí, a to z hľadiska počtu obyvateľov obce a z hľadiska množstva vytriedenej zložky komunálnych odpadov pripadajúcej na jedného obyvateľa za kalendárny rok.

14. Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

Vo vzťahu ku kyslým a hydrolýze podliehajúcim odpadom, ktoré vznikajú pri výrobe oxidu titaničitého, upravuje vyhláška zákaz ich skládkovania.

Zároveň sú v prílohe č. 14 vyhlášky zakotvené príslušné limity toxicity, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a rozsah a spôsob monitorovania prostredia, do ktorého sa tento odpad ukladá, vypúšťa alebo hĺbkovo injektuje.

15. Nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi

Na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi sa v plnom rozsahu aplikuje právna úprava nakladania s nebezpečnými odpadmi.

Uvedené sa vzťahuje aj na proces dekontaminácie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a polychlórových bifenylov v nich obsiahnutých. Dekontamináciu je potrebné vykonať tak, že po jej ukončení bude zariadenie preukázateľné zbavené polychlórovaných bifenylov.

V danej súvislosti upravuje vyhláška v ustanovení § 17 ods. 4 a 5 spôsob a podmienky, zisťovania obsahu polychlórovaných bifenylov.

Označenie vstupu do priestoru, v ktorom je umiestnené zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, musí pozostávať z nasledovných označení:

Označenie vchodu do objektu – musí byť označené reliéfnym alebo rytým štítkom jasnej červenej farby s výstražným bielo-čiernym okrajom veľkosti 21 cm × 15 cm, podľa vzoru upraveného v prílohe č. 15 vyhlášky;

Označenie zariadenia – musí byť označené reliéfnym alebo rytým štítok jasnej červenej farby s výstražným bielo-čiernym okrajom veľkosti 13 cm × 10 cm, podľa vzoru upraveného v prílohe č. 16 vyhlášky; štítok sa umiestňuje na viditeľné miesto na zariadení obsahujúcom polychlórované bifenyly.

Na označovanie dekontaminovaného zariadenia sa použije reliéfny alebo rytý štítok bielej farby s výstražným bielo-čiernym okrajom veľkosti 13 cm × 10 cm, podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17 vyhlášky. V danom prípade sa štítok musí umiestniť tak, aby nahradil štítok, ktorým sa označovalo zariadenie pôvodne (ako zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly).

V prílohe č. 18 vyhláška upravuje vzor tlačiva, ktorým sa oznamuje držba zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly. Tlačivo pozostáva z dvoch častí, prvá časť sa týka identifikačných údajov držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly a druhá samotného zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly.

16. Územia s výskytom medveďa hnedého a zabezpečenie odpadu

Zákon o odpadoch zakotvuje držiteľovi odpadu novú povinnosť spočívajúcu v zabezpečení odpadu pred prístupom medveďa hnedého v ustanovených oblastiach. Účelom tejto povinnosti je ochrana obyvateľstva pred stretom s medveďom hnedým.

Táto povinnosť sa vzťahuje iba na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad umiestnený v lokalitách vymenovaných v prílohe č. 19 Vyhlášky.

Povinnosť zabezpečiť odpad sa vzťahuje na všetkých držiteľov komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu, teda aj na fyzické osoby.

Vyhláška upravuje tri spôsoby, akými možno odpad zabezpečiť, a to:

umiestnením zbernej nádoby do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný,

použitím uzamykateľnej zbernej nádoby,

použitím zbernej nádoby, ktorej spôsob uzatvorenia znemožňuje prístup medveďovi hnedému k odpadu.

17. Zoznam registrovaných osôb

Podľa zákona o odpadoch je každá osoba podnikajúca v oblasti zberu alebo prepravy odpadov (bez prevádzkovania zariadenia na zber), povinná sa v lehote 14 dní odo dňa začatia výkonu tejto činnosti zaregistrovať na príslušnom okresnom úrade. Zoznam registrovaných osôb vedú príslušné okresné úrady, pričom povinne zapisované údaje sú uvedené v ustanovení § 19 vyhlášky.

18. Podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie na povrchovú úpravu terénu

Na povrchovú úpravu terénu sa môže použiť výlučne inertný odpad, teda odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Detailnejšie sú vlastnosti inertného odpadu zakotvené v ustanovení § 2 ods. 2 vyhlášky o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti.

Výnimku tvoria interné stavebné odpady a odpady z demolácii podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie. Takéto inertné odpady nemožno použiť na povrchovú úpravu terénu.

Ak pri preberaní odpadu vznikne na základe poznatkov o jeho pôvode alebo jeho vizuálnej kontroly pochybnosť o tom, že ide o inertný odpad, je nutné vykonať pred jeho použitím testovanie podľa bodu 1.2. a 3. prílohy k rozhodnutiu Rady č. 2003/33/ES z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES.

Pri výbere inertného odpadu, ktorý sa má využiť na povrchovú úpravu terénu, treba vždy prihliadať na to, či je vhodný na konkrétny účel, na ktorý má byť použitý. Uvedené osobitne platí pri likvidácii, sanácii alebo rekultivácii banských diel a lomov, pri ktorých sa vyžaduje, aby bol interný odpad vhodným spôsobom na daný účel upravený (najmä aby bola zabezpečená stabilita).

19. Žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov, žiadosť o súhlas na zariadenie na zhodnocovanie odpadov, žiadosť o súhlas na zneškodňovanie odpadov a na zhodnocovanie odpadov

Vyhláška upravuje náležitosti a prílohy nasledovných žiadostí:

a. žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov (§ 97 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch),

b. žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov (§ 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch),

c. žiadosť o súhlas na zneškodňovanie odpadov a zhodnocovanie odpadov (§ 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch),

d. žiadosť o predĺženie platnosti vyššie uvedených súhlasov pod bodom a) až c) na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov a na zneškodňovanie odpadov a zhodnocovanie odpadov (§ 97 ods. 17 zákona o odpadoch).

Všetky vyššie uvedené súhlasy vydávajú príslušné okresné úrady ako rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Žiadosť o vydanie súhlasov pod písmenom a) až c) obsahuje identické náležitosti a prílohy uvedené v § 21 ods. 1 a 2 vyhlášky.

Podľa prílohy č. 22 vyhlášky musí byť súčasťou žiadosti odborný posudok o vplyve uvažovanej činnosti resp. zariadenia na životné prostredie. Pri žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov je však jeho predloženie nevyhnutné iba pre kategóriu nebezpečných odpadov. Pri ostatných odpadoch okresný úrad môže, ale nemusí odborný posudok vyžadovať.

Čo sa týka žiadosti o predĺženie týchto súhlasov, vyhláška obsahuje osobitnú úpravu uvedenú v ustanovení § 21 ods. 3 a 4 vyhlášky. Pri predĺžení platnosti súhlasov treba dbať na dikciu ustanovenia § 97 ods. 17 NZO, podľa ktorého platnosť súhlasu možno predĺžiť iba v prípade, ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. V prípade, ak by sa uvedená lehota nestihla, bude potrebné podať novú žiadosť o udelenie súhlasu. Uvedená podmienka sa vzťahuje na predĺženia všetkých súhlasov podľa ustanovenia § 97 ods. 1 NZO.

Vzor žiadostí vyhláška neobsahuje, preto je potrebné sa pri ich vyhotovovaní riadiť náležitosťami uvedenými vo vyhláške. Zo žiadosti by malo zreteľne vyplývať, o udelenie akého súhlasu sa prostredníctvom nej žiada, a to vrátane odkazu na príslušné ustanovenie zákona o odpadoch. V prípade žiadosti o predĺženie už existujúceho súhlasu by mala žiadosť označovať konkrétny súhlas, o ktorého predĺženie sa žiada.

20. Žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov vrátane zberného dvora

Žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov a zberného dvora je potrebné podať iba v prípade, ak príslušnému zariadeniu už nebol udelený súhlas na prevádzku zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. a) a c) NZO (pozri výklad k bodu 19 vyššie).

Z toho vyplýva, že tento súhlas sa vyžaduje iba v prípade, ak pôjde o samostatné zariadenie na zber odpadov, ktoré nebude súčasťou zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov. Udelenie súhlasu je potrebné aj v prípade, ak sa zber odpadu vykonáva formou výkupu.

Súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov vydáva príslušný okresný úrad podľa Správneho poriadku.

Vyhláška síce neupravuje vzor žiadosti, v ustanovení § 22 ods. 1 a 2Vyhlášky sú však upravené povinné obsahové náležitosti, ktoré treba do žiadosti uviesť, vrátane príloh. Ak je predmetom žiadosti súhlas na zber starých vozidiel, elektroodpadu alebo použitých batérií a akumulátorov, musia byť súčasťou žiadosti aj osobitné náležitosti upravené v § 22 ods. 3, 4, resp. 5 vyhlášky.

K žiadosti nie je potrebné doložiť odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Čo sa týka žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, vyhláška odkazuje na úpravu žiadosti o predĺženie platnosti súhlasov podľa § 21 ods. 3 vyhlášky. Čo sa týka príloh k tejto žiadosti, použije sa úprava uvedená v § 22 ods. 7 vyhlášky.

21. Žiadosť o súhlas na vydanie prevádzkového poriadku

Na základe ustanovenia § 97 ods. 1 písm. e) NZO, každé zariadenie na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov, vrátane mobilných zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, musí mať udelený súhlas na vydanie prevádzkového poriadku. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona o odpadoch, zákon o odpadoch vyžaduje súhlas na vydanie prevádzkového poriadku bez ohľadu na kategóriu zneškodňovaného alebo zhodnocovaného odpadu.

Žiadosť o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov sa podáva na príslušnom okresnom úrade a žiadosť na udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov sa podáva na príslušnom okresnom úrade v sídle kraja.

Žiadosť o udelenie súhlasu musí obsahovať:

- identifikačné údaje žiadateľa,

- dátum začatia prevádzky,

- návrh prevádzkového poriadku,

- sídlo zariadenia na nakladanie s odpadom, ktorého sa prevádzkový poriadok týka (okrem prevádzkového poriadku mobilného zariadenia).

V zmysle prílohy č. 22 vyhlášky môže príslušný okresný úrad okrem vyššie uvedeného požadovať aj predloženie odborného posudku o vplyve zariadenia na životné prostredie.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu obsahuje nasledovné náležitosti:

identifikačné údaje žiadateľa,

zmeny, ktoré nastali od vydania posledného súhlasu,

údaje o výsledku kontrol vykonávaných orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva,

dôležité skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť doterajší spôsob nakladania s odpadmi,

sídlo zariadenia na nakladanie s odpadom, ktorého sa prevádzkový poriadok týka (s výnimkou mobilného zariadenia).

Prílohou k žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu musí byť kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na základe ktorých sa vykonáva činnosť v čase podania žiadosti.

22. Žiadosť o súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Tento druh súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa nevyžaduje, ak:

oprávnenie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení § 97 ods. 1 NZO, a

pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nenakladá v súhrne s väčším množstvom nebezpečného odpadu ako 1 tona alebo ak prepravca neprepravuje ročne väčšie množstvo nebezpečných odpadov ako 1 tona.

Súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vydáva príslušný okresný úrad podľa Správneho poriadku.

Vyhláška neupravuje vzor žiadosti, v ustanovení § 24 ods. 1 a 2 však upravuje povinné obsahové náležitosti, ktoré treba do žiadosti uviesť, vrátane príloh.

Okrem uvedeného si môže okresný úrad vyžiadať aj predloženie odborného posudku o vplyve nakladania s nebezpečnými odpadmi na životné prostredie. Uvedené sa však nevzťahuje na prepravu nebezpečných odpadov a ich zhromažďovanie u držiteľa odpadov.

Ohľadom náležitostí žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov odkazuje vyhláška na úpravu žiadosti o predĺženie platnosti súhlasov podľa § 21 ods. 3 vyhlášky. V prípade príloh k tejto žiadosti sa použije úprava uvedená v § 24 ods. 4 vyhlášky.

23. Žiadosť o súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu

Tento druh súhlasu sa vzťahuje iba na pôvodcu odpadu, a to v prípade, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov. Čo sa týka časového údaju, za ktorý sa počíta množstvo zhromaždeného nebezpečného odpadu, úprava Zákona o odpadoch nie je úplne precízna. Odvodzuje sa však, že súhlas by sa mal vyžadovať u tých pôvodcov, ktorí ročne, teda počas kalendárneho roku, zhromažďujú viac ako jednu tonu nebezpečného odpadu.

Ani v danom prípade vyhláška neupravuje vzor žiadosti, preto je potrebné riadiť sa náležitosťami uvedenými v ustanovení § 25 ods. 1 vyhlášky. V súvislosti so žiadosťou o udelenie predmetného súhlasu vyhláška nepožaduje žiadne prílohy.

Žiadosť sa podáva na príslušný okresný úrad, pričom v danom prípade nemá okresný úrad právo požadovať predloženie odborného posudku o vplyve zhromažďovania nebezpečných odpadov na životné prostredie.

Pri žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu vyhláška odkazuje na úpravu žiadosti o predĺženie platnosti súhlasov podľa § 21 ods. 3 vyhlášky. V prípade príloh k tejto žiadosti sa použije úprava uvedená v § 25 ods. 3 vyhlášky.

Z prechodných ustanovení zákona o odpadoch vyplýva, že na pôvodcu vykonávajúceho činnosť, na ktorú sa podľa zákona o odpadoch vyžaduje súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu, sa ustanovenie § 135 ods. 17 NZO nevzťahuje. Takýto pôvodca odpadov je oprávnený na výkon uvedenej činnosti, pokiaľ je povolenie tejto činnosti súčasťou platného súhlasu, ktorý mu bol vydaný podľa doterajších predpisov na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy. V prípade zmeny alebo predlžovania takéhoto súhlasu vykoná okresný úrad aj jeho zmenu spočívajúcu v úprave výrokovej časti rozhodnutia jej uvedením do súladu s § 97 ods. 1 písm. g) NZO.

24. Žiadosť o súhlas na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením

Uvedenú žiadosť môže podať v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. i) NZO iba pôvodca odpadu. Ostatní držitelia odpadu sú viazaní zákonným limitom, podľa ktorého môžu odpad zhromažďovať najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením alebo jeden rok pred jeho zneškodnením.

Podľa Ivany Juškovej je predmetný súhlas potrebné vykladať tak, že sa udeľuje všeobecne na dlhšie zhromažďovanie odpadu bez väzby na konkrétne vzniknutý odpad, s tým, že v udelenom súhlase by mal byť následne uvedený údaj o maximálnom množstve odpadu, ktorý môže pôvodca zhromaždiť a po jeho prekročení musí odpad odovzdať osobe oprávnenej na nakladanie s ním.

Žiadosť sa podáva na príslušnom okresnom úrade a pri jej vyhotovení sa treba riadiť náležitosťami a prílohami uvedenými v ustanovení § 26 ods. 1 a 2vyhlášky. Vzor žiadosti vyhláška neupravuje.

Súčasťou žiadosti by mal byť v zmysle ustanovenia § 97 ods. 15 NZO aj doklad, ktorým pôvodca preukáže, že na území Slovenskej republiky sa nenachádza vhodné zariadenie na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu alebo je to pre pôvodcu odpadu z kapacitných dôvodov hospodárne.

K žiadosti o súhlas si môže okresný úrad na základe prílohy č. 22 vyhlášky vyžiadať aj odborný posudok.

Čo sa týka žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu, táto musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 21 ods. 3 písm. a), c) a d) vyhlášky, ako aj náležitosti uvedené v ustanovení § 26 ods. 3 vyhlášky. Prílohou žiadosti musí byť kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na ktorých základe pôvodca už odpad dlhšie zhromažďuje ako aj zmluvy na zabezpečenie následného nakladania so zhromažďovaným odpadom.

25. Žiadosť o súhlas na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením

Súhlas na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením udeľuje okresný súd v sídle kraja. V zmysle ustanovenia § 113 ods. 7 NZOsa príslušný okresný súd v sídle kraja určí podľa sídla, resp. miesta podnikania žiadateľa.

Žiadosť musí obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a), c) e)ods. 2 a podľa § 27 ods. 1 vyhlášky, pričom vyhláška neupravuje povinné prílohy.

K žiadosti sa však povinne predkladá odborný posudok v prípade, ak sa v mobilnom zariadení bude zhodnocovať alebo zneškodňovať nebezpečný odpad. V opačnom prípade nemožno posudok požadovať.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu musí obsahovať náležitosti uvedené v § 21 ods. 3 písm. a), c) až e) vyhlášky, ako aj v § 27 ods. 2 vyhlášky.

Prílohou žiadosti podľa odseku 2 je aj kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na ktorých základe sa činnosť vykonáva v čase podania žiadosti a zmluvy na zabezpečenie následného spôsobu zhodnotenia a zneškodnenia odpadu, ktorý sa v zariadení zhodnocuje alebo zneškodňuje, ak nejde o jeho konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie.

26. Žiadosť o súhlas na zhromažďovanie odpadu bez predchádzajúceho triedenia

Prostredníctvom tohto súhlasu je možné získať výnimku z pravidla, podľa ktorého je držiteľ odpadu povinný zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov (§ 14 ods. 1 písm. b) NZO), ako aj pravidla, že držiteľ odpadu je povinný zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov (§ 14 ods. 1 písm. c) NZO).

Uvedená výnimka vychádza tiež z ustanovenia § 25 ods. 2 NZO.

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu a musí obsahovať náležitosti a prílohy podľa ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 vyhlášky. Vyhláška neupravuje vzor žiadosti.

Okresný úrad môže v danom prípade požadovať aj predloženie odborného posudku podľa prílohy č. 22 vyhlášky, ak vzhľadom na následný spôsob zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné podľa § 97 ods. 1 písm. i) NZO.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu musí obsahovať náležitosti a prílohy uvedené v ustanovení § 21 ods. 3 písm. a), c) až e) a v ustanovení § 28 ods. 3 a 4 vyhlášky.

27. Žiadosť o súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov

Napriek tomu, že prevádzkovanie skládky odpadov je v zmysle zákona o odpadoch prevádzkovaním zariadenia na zneškodňovanie odpadov (§ 5 ods. 3 NZO), žiadosť o súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov musí mať podľa vyhlášky osobitné náležitosti v porovnaní s náležitosťami žiadosti o prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov.

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu a musí obsahovať údaje a prílohy podľa § 21 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky, ako aj náležitosti uvedené v ustanovení § 29 ods. 1 vyhlášky.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov obsahuje náležitosti uvedené ustanovení § 29 ods. 2 vyhlášky.

V zmysle prílohy č. 22 k vyhláške je potrebné k žiadosti predložiť aj odborný posudok.

Podľa § 113 ods. 4 NZO je účastníkom konania aj obec, na území ktorej sa skládka nachádza, resp. plánuje umiestniť.

28. Žiadosť o súhlas na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie

Podľa ustanovenia § 24 NZO je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný počas prevádzky skládky odpadov vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí skládky.

Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť až po vydaní súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, a to konkrétne na činnosť, na ktorú bol tento súhlas vydaný.

Účelová finančná rezerva ku dňu podania žiadosti o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie musí dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov alebo jej časti po jej uzavretí.

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu a jej náležitosti sú upravené v ustanovení § 21 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a v ustanovení § 30 ods. 1 vyhlášky. Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Účastníkom konania o uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie je aj obec, na území ktorej sa skládka nachádza.

29. Žiadosť o súhlas na dekontamináciu

Udelenie súhlasu na dekontamináciu vychádza z článku 8 smernice rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov.

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu a jej náležitosti sú upravené v ustanovení § 31 ods. 1 vyhlášky. Prílohou žiadosti musí byť výpis zo živnostenského registra alebo z obchodného registra nie starší ako 30 dní, z ktorého vyplýva oprávnenie na podnikanie pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada o udelenie súhlasu. K žiadosti treba predložiť odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Účastníkom konania o udelenie súhlasu na dekontamináciu je aj obec.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu na dekontamináciu musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 21 ods. 3 Vyhlášky. Prílohou tejto žiadosti musí byť aj kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na ktorých základe sa činnosť vykonáva v čase podania žiadosti.

30. Žiadosť o súhlas na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly

Uvedená právna úprava taktiež vychádza z článku 8 smernice rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov.

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu. Náležitosti a prílohy žiadosti sú upravené v ustanovení § 21 ods. 1 písm. a), c) až h)ods. 2tohto ustanovenia, ako aj v ustanovení § 32 ods. 1 vyhlášky. K žiadosti treba predložiť odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Účastníkom konania o udelenie súhlasu je aj obec.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 21 ods. 3 vyhlášky. Prílohou tejto žiadosti musí byť aj kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na ktorých základe sa činnosť vykonáva v čase podania žiadosti.

31. Žiadosť o súhlas na zneškodnenie odpadov z výroby oxidu titaničitého

Výroba oxidu titaničitého je momentálne regulovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

Vyhláška osobitne upravuje náležitosti žiadosti o súhlas na zneškodnenie odpadov z výroby oxidu titaničitého jednou z nasledovných činností:

- Uloženie na skládku odpadov činnosťou D1 podľa prílohy č. 2 Zákona o odpadoch;

- Uloženie na skládku odpadov činnosťou D3 podľa prílohy č. 2 Zákona o odpadoch;

- Skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku) (činnosť D15 podľa prílohy č. 2 Zákona o odpadoch).

Žiadosť sa podáva príslušnému okresnému úradu a jej náležitosti a prílohy sú upravené v ustanovení § 21 ods. 1 písm. a), c), e), f) a v jeho odseku 2 a zároveň v § 33 vyhlášky. K žiadosti treba predložiť odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Účastníkom konania o udelenie súhlasu na zneškodnenie odpadov z výroby oxidu titaničitého je aj obec.

32. Žiadosť o súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti

Uvedený súhlas umožňuje výnimku z povinnosti držiteľa odpadu odovzdať odpad osobe oprávnenej na nakladanie s odpadom.

Súhlas možno udeliť iba na odpad vhodný na využitie v domácnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 5 NZO, teda na odpad, ktorým je materiál, palivo alebo iná vec určená na konečnú spotrebu okrem nebezpečného odpadu, elektroodpadu, odpadových pneumatík a použitých batérií a akumulátorov. Konečnou spotrebou sa pritom rozumie spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad.

Náležitosti žiadosti sú upravené v ustanovení § 34 ods. 1 vyhlášky. Žiadosť je potrebné podať na príslušnom okresnom úrade. K žiadosti o súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti si môže okresný úrad vyžiadať odborný posudok podľa prílohy č. 22 vyhlášky.

Účastníkom konania je aj obec, na území ktorej sa bude činnosť vykonávať.

Žiadosť o predĺženie platnosti súhlasu musí obsahovať náležitosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) c) až e) vyhlášky, ako aj informáciu vzhľadom na množstvo a druh odpadov takto odovzdaných za predchádzajúci kalendárny rok a účel ich odovzdania. Prílohou žiadosti o predĺženie platnosti súhlasu musí byť aj kópia súhlasu a kópia zmien súhlasov, ak boli vydané, na ktorých základe sa odovzdáva odpad do domácnosti v čase podania žiadosti.

33. Žiadosť o súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad

Udelenie súhlasu na to, že sa látka alebo vec považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, sa nevyžaduje v prípade, ak ide zariadenie povolené a prevádzkované podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žiadosť o súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, sa podáva na príslušnom okresnom úrade v sídle kraja a musí obsahovať náležitosti a prílohy uvedené v ustanovení §