Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Vyhláška č. 373/2015 Z. z. - o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov

21.6.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

16.7 Vyhláška č. 373/2015 Z. z. - o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov

Mgr. Mária Sadloňová; Mag. Annamária Tóthová; Dvořák Hager & Partners

advokátska kancelária

s. r. o.

Vyhláška č. 373/2015 Z. z.

o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej „vyhláška“)

1. Všeobecne

Vyhlášku vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo“) na základe zmocnenia zakotveného v ustanovení § 105 ods. 3 písm. i), k), l), m), n) a u) zákona č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o odpadoch“). V zmysle týchto ustanovení zákona o odpadoch vydá Ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým okrem iného ustanoví podrobnosti v súvislosti s Registrom výrobcov vyhradeného výrobku, žiadosťou o udelenie autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, s označovaním, materiálovým zložením a nakladaním s vyhradenými výrobkami, resp. vyhradenými prúdmi odpadov a podrobnosti vo veci Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a Správy o funkčnosti systému individuálneho nakladania.

Účelom vyhlášky je predovšetkým zakotviť podrobnosti súvisiace so zavedením nového režimu zodpovednosti vo vzťahu k určitým druhom výrobkov, pri ktorých je hlavným nositeľom povinností ich výrobca.

Vyhradený výrobok je súhrnný názov pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov, pričom tieto sú uvedené v ustanoveniach § 32 až § 75 zákona o odpadoch. Konkrétne ide o elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidlá, pneumatiky a neobalové výrobky.

Zaradenie týchto výrobkov pod „vyhradené“, zodpovedá čiastočne príslušným smerniciam Európskej únie, avšak vychádza predovšetkým z predchádzajúceho zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z., podľa ktorého sa za tieto výrobky platili príspevky do Recyklačného fondu.

Výrobca vyhradeného výrobku je súhrnné pomenovanie pre osoby, ktoré sú označené za výrobcov jednotlivých vyhradených výrobkov. Pre každý vyhradený výrobok upravuje Zákon o odpadoch osobitnú definíciu, a to konkrétne v ustanovení § 32 ods. 16 (výrobca elektrozariadení), § 42 ods. 14 (výrobca batérií a akumulátorov), § 52 ods. 11 (výrobca obalov), § 60 ods. 9 (výrobca vozidiel), § 69 ods. 6 (výrobca pneumatík) a § 73 ods. 4 zákona o odpadoch (výrobca neobalového výrobku).

Rozšírená zodpovednosť všetkých výrobcov vyhradených výrobkov zahŕňa nasledovné povinnosti:

- zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov,

- ustanoviť splnomocneného zástupcu, ak je výrobcom vyhradeného výrobku uvedeným v § 27 odseku 18 zákona o odpadoch,

- zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie,

- plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu,

- zabezpečiť plnenie cieľov odpadového hospodárstva v zmysle prílohy č. 3 zákona o odpadoch,

- zabezpečiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu,

- zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3 zákona o odpadoch,

- viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať Ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje,

- plniť informačnú povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku,

- vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel,

- zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.

Povinnosti uvedené v bode a) až c) vyššie je výrobca vyhradeného výrobku povinný plniť sám. Povinnosti uvedené v bode d) až k) môže výrobca vyhradeného výrobku plniť buď individuálne alebo kolektívne (s výnimkou neobalových výrobkov, pri ktorých možno plniť vyhradené povinnosti iba kolektívne, prípadne za určitých okolností aj obalov).

Individuálne plnenie vyhradených povinností znamená, že výrobca plní všetky svoje povinností sám, a to vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Naproti tomu kolektívne plnenie vyhradených povinností znamená, že príslušné povinnosti plní za výrobcu organizácia zodpovednosti výrobcov.

Z vyššie uvedeného pravidla upravuje zákon o odpadoch v ustanovení § 45 ods. 4 výnimku v súvislosti s batériami a akumulátormi, v zmysle ktorej môže výrobca batérií a akumulátorov zabezpečovať plnenie vyhradených povinností aj prostredníctvom tzv. tretej osoby definovanej v ustanovení § 44 zákona o odpadoch.

2. Register výrobcov vyhradeného výrobku

Každý výrobca vyhradeného výrobku je povinný registrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, a to vo vzťahu ku konkrétnemu vyhradenému výrobku. Ak príslušný výrobca vyrába viacero druhov vyhradených výrobkov, je potrebná registrácia voči každému z výrobkov osobitne.

Žiadosť o zápis je potrebné podať Ministerstvu na formulároch, ktoré sú súčasťou príloh č. 1 až 6 vyhlášky, a to pred uvedením vyhradeného výrobku na trh Slovenskej republiky. Náležitosti tejto žiadosti, vrátane príloh, sú upravené v zákone o odpadoch a vyhláške.

Podľa zákona o odpadoch je potrebné k žiadosti priložiť buď vyhlásenie, že výrobca bude plniť vyhradené povinnosti individuálne, alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o plnení vyhradených povinností s organizáciou zodpovednosti výrobcov.

V prípade, ak chce výrobca plniť vyhradené povinnosti individuálne, je okrem registrácie v Registri výrobcov vyhradeného výrobku povinný získať autorizáciu, a to najneskôr v lehote 6 mesiacov od jeho registrácie. Ak sa mu v uvedenej lehote nepodarí získať autorizáciu, je povinný v tej istej 6-mesačnej lehote predložiť Registru výrobcov vyhradeného výrobku potvrdenie o uzatvorení zmluvy o plnení vyhradených povinností s organizáciou zodpovednosti výrobcov, resp. s treťou osobou. V opačnom prípade bude z Registra výrobcov vyhradeného výrobku vymazaný. Ak bude výrobca aj napriek výmazu dodávať výrobky na trh, môže mu byť v zmysle ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch uložená pokuta, a to vo výške od 1 200 EUR až 120 000 EUR.

Ostatné náležitosti žiadosti vyplývajú zo samotného tlačiva, pri ktorého vypĺňaní treba vychádzať z vysvetliviek, ktoré sú tiež súčasťou prílohy vyhlášky.

Zahraničného výrobcu vyhradeného výrobku registruje v súlade s § 135 ods. 9 zákona o odpadoch (prechodné ustanovenia) v súvislosti s § 27 ods. 18 – 20 zákona o odpadoch splnomocnený zástupca.

Register výrobcov vyhradeného výrobku sa vedie v elektronickej forme, pričom vyhláška upravuje údaje, ktoré sa do neho zapisujú. Ministerstvo je povinné vykonať zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku v lehote desiatich pracovných dní od doručenia kvalifikovanej žiadosti a zároveň je povinné vydať príslušnému výrobcovi potvrdenie o vykonanom zápise, a to v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vykonania zápisu. Potvrdenie o vykonanom zápise musí obsahovať náležitosti uvedené vo vyhláške.

Na konanie o zápise do Registra výrobcov vyhradeného výrobku sa nevzťahuje Správny poriadok, ale výlučne zákon o odpadoch a vyhláška. To však neznamená, že Ministerstvo môže postupovať svojvoľne. Aj v prípade vylúčenia aplikácie správneho poriadku sa uplatňujú tzv. princípy dobrej verejnej správy, ktoré sa zakladajú na odporúčaní Rady Európy.

3. Žiadosť o udelenie autorizácie

Na to, aby výrobca vyhradeného výrobku mohol plniť vyhradené povinností sám, je potrebné, aby okrem registrácie v Registri výrobcov vyhradených výrobkov získal autorizáciu na výkon tejto činnosti. V prípade kolektívneho plnenia vyhradených povinností príslušný výrobca autorizáciu nepotrebuje, musí ňou však disponovať organizácia zodpovednosti výrobcov, resp. tretia osoba, s ktorou má výrobca uzatvorenú zmluvu na plnenie vyhradených povinností. Zoznam udelených autorizácií vedie Ministerstvo na svojom webovom sídle.

Podrobnosti vo veci udelenia autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, tretej osoby a individuálneho nakladania s vyhradením prúdom odpadu sú okrem vyhlášky upravené aj v ustanovení § 89 a nasl. zákona o odpadoch.

Zákon o odpadoch špecifikuje prevažne náležitosti rozhodnutia o udelení autorizácie a predpoklady udelenia autorizácie, pričom vzhľadom na náležitosti žiadosti iba uvádza, že sa podáva písomne v štátnom jazyku a vo zvyšnom rozsahu odkazuje na úpravu vyhlášky.

Aj napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 písm. u) zákona o odpadoch by mala vyhláška upravovať aj vzor žiadosti, tento nie je vyhláškou upravený.

V súvislosti so žiadosťou o udelenie autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov zverejnilo Ministerstvo dokument označený ako „Informácie k žiadosti o udelenie autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov na výkon činnosti individuálneho plnenia povinností – aktualizované znenie ku dňu 23. 3.2016“, v ktorom Ministerstvo špecifikuje niektoré požiadavky spojené s podaním žiadosti o udelenie autorizácie. V rozsahu požiadaviek, ktoré nie sú stanovené zákonom o odpadoch ani vyhláškou, treba vnímať charakter predmetnej informácie Ministerstva ako odporúčací a nezáväzný.

4. Správa o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov

Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná každoročne vyhotovovať Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a doručiť ju Ministerstvu najneskôr do 31. júla kalendárneho roku za predchádzajúci kalendárny rok. Túto Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov je organizácia zodpovednosti výrobcov zároveň povinná zverejniť. Zákon o odpadoch ustanovuje, že správu treba zverejniť na webovom sídle organizácie zodpovednosti výrobcov, a to do 31. júla kalendárneho roku za predchádzajúci rok.

Údaje o osobách, prostredníctvom ktorých organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodnenie odpadu sa nezverejňujú. Pri zverejňovaných údajov je taktiež potrebné dodržiavať zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom je skutočnosť, že podľa zákonodarcu ide o citlivé údaje, ktoré vyžadujú ochranu pred zverejnením.

Náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov sú definované v zákone o odpadoch, pričom vyhláška tieto jednotlivé náležitosti iba bližšie špecifikuje.

5. Správa o funkčnosti systému individuálneho nakladania

V prípade, ak výrobca vyhradeného výrobku plní svoje povinnosti individuálne, je povinný zasielať Ministerstvu každoročne Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania, a to najneskôr do 31. júla kalendárneho roku za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň túto správu v tej istej lehote zverejniť na svojom webovom sídle.

Na rozdiel od Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, zákon o odpadoch neobsahuje náležitosti Správy o funkčnosti systému individuálneho nakladania.

Jej náležitosti sú zakotvené výlučne vo vyhláške s tým, že použitá formulácia nie je zvolená veľmi vhodne, keďže pôsobí, akoby zákon o odpadoch tieto náležitosti upravoval a vyhláška iba nadväzovala na náležitosti uvedené v zákone o odpadoch.

Ako však už bolo uvedené, v tomto smere zákon o odpadoch osobitnú úpravu nemá, a z toho dôvodu môže byť problém identifikovať obsah niektorých náležitostí.

Príkladom je ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky, ktoré požaduje identifikačné údaje „osoby“ bez toho, aby túto osobu definovalo. Pri analogickom použití ustanovenia § 3 ods. 2 vyhlášky, odkazujúceho na § 28 ods. 9 písm. b) zákona o odpadoch, by mohlo ísť o osobu, prostredníctvom ktorej bol zabezpečený zber, preprava, príprava na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie. Na druhej strane ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) vyhlášky skôr indikuje, že touto osobou sa má na mysli sám výrobca vyhradeného výrobku.

V danom prípade zákon o odpadoch ani vyhláška neupravujú výnimku v súvislosti s údajmi, ktoré sa nezverejňujú. Domnievame sa, že ustanovenie § 28 ods. 10 zákona o odpadoch sa nemá analogicky uplatniť na správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania, keďže zverejnením nepríde ku prezradeniu know-how, ako by tomu mohlo byť v prípade OZV.

6. Informačná povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku

Informačné povinnosti výrobcov vyhradených výrobkov tvoria dôležitú súčasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov.

V súlade s ustanovením § 27 ods. 4 písm. i) a § 105 ods. 3 písm. i) zákona o odpadoch upravuje vyhláška obsah informačných povinností osobitne pre výrobcov jednotlivých vyhradených výrobkov (pre elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, neobalové výrobky a vozidlá).

Vyhláškou definované informácie sa môžu poskytnúť prostredníctvom návodu na použitie alebo osobným poskytnutím informácie v mieste predaja. V prípade obalov a neobalových výrobkov je navyše možné poskytnúť informáciu priamo na obale, priamo na výrobku alebo na webovom sídle výrobcu.

Je ponechané na rozhodnutí každého výrobcu vyhradeného výrobku, ktorú z uvedených foriem zverejňovania informácií si zvolí.

7. Podrobnosti o rozsahu publikačnej a informačnej povinnosti hospodárskych operátorov

Informačné povinnosti výrobcu vozidiel sú špecifikované samotným zákonom o odpadoch v jeho ustanovení § 61 ods. 1 písm. g), na základe čoho vyhláška iba zakotvuje spôsoby zverejňovania týchto informácií. V zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky musia byť dané informácie zverejňované na webovom sídle výrobcu vozidiel a v propagačnej literatúre, pričom v danom prípade zákonodarca nedáva výrobcovi vozidiel možnosť zvoliť si ním preferovaný spôsob zverejnenia, ale je povinný použiť obidva spôsoby.

Za propagačnú literatúru sa pritom považuje tlačovina používaná pri predaji, reklame alebo podpore predaja vozidiel, ktorá je určená pre verejnosť a ktorá je dostupná u zmluvného predajcu vozidiel. Môže ísť napr. o príručky, brožúrky, inzerciu v novinách, plagáty a podobne.

Uvedenú publikačnú povinnosť výrobcu vozidiel treba rozlišovať od jeho povinnosti zakotvenej v ustanovení § 61 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch, podľa ktorej je výrobca vozidiel povinný sprístupňovať informácie podľa § 61 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch potenciálnym kupujúcim vozidla spravidla v propagačnej literatúre.

Vyhláška špecifikuje aj obsah informačnej povinnosti výrobcu vozidiel vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch a taktiež formu informačnej povinnosti spracovateľa starých vozidiel vo vzťahu k verejnosti v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch. Túto povinnosť zabezpečuje spracovateľ starých vozidiel prostredníctvom propagačnej literatúry používanej na marketing aktualizovanej, ak je to potrebné, na technickom nosiči údajov alebo prostriedkami elektronickej komunikácie.

8. Propagačné a vzdelávacie aktivity

Okrem informačnej povinnosti výrobcov vyhradených výrobkov zameraných na konečného používateľa upravuje zákon o odpadoch povinnosť vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity, ktoré však na rozdiel od informačnej povinnosti neadresuje výrobcom vyhradených výrobkov, ale priamo organizáciám zodpovednosti výrobcov, tretím osobám a výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne.

Propagačné a vzdelávacie aktivity však v konečnom dôsledku taktiež spočívajú v informovaní verejnosti, a to o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky. Ide pritom o aktivity, ktoré majú viesť obyvateľov ku vyššiemu podielu triedeného zberu odpadov.

Čo sa týka formy, vyhláška v súlade s ustanoveniami zákona o odpadoch rozlišuje medzi propagačnými a vzdelávacími aktivitami s celoslovenskou pôsobnosťou a zameranými na konečného používateľa (s lokálnou pôsobnosťou).

Medzi aktivity s celoslovenskou pôsobnosťou patria oznamy v tlači, v rozhlase a v televízii, pričom dané médium musí mať celoslovenskú pôsobnosť.

Organizácie zodpovednosti výrobcov a tretie osoby sú povinné plniť propagačné a vzdelávacie aktivity prostredníctvom oznamu na svojom webovom sídle a raz za kalendárny štvrťrok aspoň jednou z foriem s celoslovenskou pôsobnosťou a dvomi z foriem so zameraním na konečného používateľa (s lokálnou pôsobnosťou).

Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, nie je povinný vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity formou s celoslovenskou pôsobnosťou. Je však taktiež povinný zvoliť si dve formy so zameraním na konečného používateľa, a to tak, aby jedna z nich bola vykonaná prostredníctvom oznamu v tlači, televízii alebo v rozhlase s lokálnou pôsobnosťou v lokalite jeho pôsobenia a druhá bola oznámená jednou z foriem podľa § 7 ods. 3 písm. b) bod 4 až 9 vyhlášky, pričom tento výpočet možno považovať vzhľadom na znenie bodu 9 za demonštratívny (napr. reklamné plochy, oznam v obecnom rozhlase, na obecnej tabuli, informácie zaslané prostredníctvom elektronickej komunikácie, ...).

9. Druhy záruky, jej výpočet a preukazovanie

Právna úprava finančnej záruky vo vyhláške nadväzuje na ustanovenie § 29 ods. 2 písm. g) zákona o odpadoch, ktoré upravuje povinnosť výrobcu elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne.

V zmysle tejto povinnosti je výrobca elektrozariadení povinný preukázať výšku a druh záruky, a to formou potvrdenia banky alebo pobočky zahraničnej banky o zodpovedajúcej výške finančných prostriedkov na viazanom bankovom účte v prospech Environmentálneho fondu alebo potvrdenia poisťovne o uzatvorení zodpovedajúceho plnenia.

Výška finančnej záruky musí zodpovedať percentuálnemu podielu vo výške 15 % z celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie:

- cieľov ustanovených v prílohe č. 3 zákona o odpadoch,

- nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v rozsahu a spôsobom uvedenom v druhom oddiele štvrtej časti zákona o odpadoch,

- zhodnotenia a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3 zákona o odpadoch,

- odobratia celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej príslušný výrobca zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.

V prípade, ak výrobca uvádza výrobok na trh prvýkrát, percentuálny podiel sa určí z predpokladaných nákladov vynaložených na plnenie vyššie uvedených povinností.

Finančná záruka musí byť vytvorená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom výrobca elektrozariadení začal elektrozariadenie uvádzať na trh a následne každoročne do 31. marca roka, v ktorom sa elektrozariadenie uvádza na trh.

Uvedené však neplatí v prípade, ak výrobca elektrozariadení, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, nezískal ešte autorizáciu na individuálne plnenie vyhradených povinností, keďže v takomto prípade je potrebné, aby vytvorenie finančnej záruky preukázal už v rámci žiadosti o udelenie autorizácie.

Na to, aby sa dala vytvorená finančná záruka použiť aj v nasledovnom roku, je potrebné, aby výrobca elektrozariadení (okrem splnenia príslušných vyhradených povinností) najneskôr do 28. februára príslušného roku zaslal Ministerstvu požiadavku o jej uvoľnenie a započítanie do daného roku. Je otázne, aký je osud záruky v prípade nedodržania tejto lehoty. Domnievame sa, že v tomto prípade bude dôsledkom iba nemožnosť započítať túto záruku do ďalšieho roku s tým, že by malo byť výrobcovi umožnené, aby mohol peňažnou zárukou voľne disponovať.

V prípade, ak finančná záruka z minulého roku nebude postačovať na pokrytie záruky v danom roku (prípadne, ak nedôjde k jej započítaniu do daného roku), je potrebné ju v potrebnej výške opäť preukázať prostredníctvom potvrdenia z banky alebo poisťovne.

V tejto súvislosti zákon o odpadoch, ani vyhláška neupravujú lehotu. Vzhľadom na to, že v zmysle vyhlášky musí byť finančná záruka vytvorená do 31. marca, sa domnievame, že výrobca nie je povinný preukázať finančnú záruku voči Ministerstvu pred uvedeným termínom. Nepreukázanie finančnej záruky po uvedenom termíne by vzhľadom na neexistenciu lehoty navyše nemalo byť sankcionované, a to za predpokladu, že k preukázaniu dôjde aspoň v rámci príslušného roka a predložené doklady budú potvrdzovať, že finančná záruka bola k 31. marcu vytvorená.

Finančnú záruku možno zrušiť len na základe súhlasu Ministerstva. Z vyhlášky vyplýva, že Ministerstvo musí predmetný súhlas poskytnúť v prípade, ak si výrobca elektrozariadení splnil príslušné vyhradené povinnosti a zároveň došlo k jednej z nasledovných skutočností:

- výrobcovi elektrozariadení uplynula doba platnosti autorizácie, alebo

- výrobca elektrozariadení ukončil svoju činnosť a požiadal o uvoľnenie finančnej záruky.

10. Nakladanie s elektroodpadom

10.1. Zberné miesto odpadov

V súvislosti s požiadavkami na zberné miesto elektroodpadov a jeho prevádzkovanie upravuje vyhláška osobitné požiadavky spojené so zbernou nádobou na zber veľmi malého elektroodpadu a odpadu zo svetelných zdrojov a taktiež všeobecné požiadavky na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu.

Za veľmi malý elektroodpad treba považovať zariadenie, ktoré spĺňa kritériá uvedené v ustanovení § 32 ods. 22 v spojení s ustanovením § 32 ods. 5 a 6 zákona o odpadoch (zariadenie s vonkajším rozmerom najviac do 25 cm, napr. mobilné telefóny, hracie konzoly, kalkulačky, elektrické hračky).

Odpad zo svetelných zdrojov zákon o odpadoch nedefinuje, preto je potrebné vychádzať z tabuľky č. 5 prílohy č. 7 vyhlášky, v zmysle ktorej ide o lineárne, kompaktné a LED žiarivky. V tejto súvislosti je otázne, či za svetelné zdroje možno považovať aj výbojky, uvedené v tabuľke č. 5 prílohy č. 8 vyhlášky. Aj keď v danom prípade chýba výslovné označenie „svetelné zdroje“, vzhľadom na kategóriu týchto zariadení a ich samotný charakter predpokladáme, že tiež spadajú pod svetelné zdroje.

Vyhláška zakotvuje požiadavky vo vzťahu k zberným nádobám, a to v súvislosti s rozmermi otvorov na vhadzovanie veľmi malého elektroodpadu, zabezpečením zberných nádob a označením zberných nádob.

Čo sa týka požiadaviek prevádzkovania zberného miesta elektroodpadu, vyhláška určuje dostupnosť zbernej nádoby, výmenu a vyprázdňovanie zbernej nádoby, označovanie a povinnosti spojené s poškodením zbernej nádoby.

V súvislosti s pojmami použitými vo vyhláške treba dbať na osobitnú terminológiu použitú vo vyhláške, keďže pojem „kategória“ odpadu je v nej používaný v inom význame než v Katalógu odpadov. Kým podľa Katalógu odpadov sa prostredníctvom pojmu „kategória“ rozlišuje nebezpečný odpad od tzv. ostatného (nie nebezpečného) odpadu, podľa vyhlášky treba pod kategóriou rozumieť číslo (dvoj a viac miestne) uvedené v tabuľkách prílohy č. 7 a 8 vyhlášky. V súvislosti s označovaním otvoru zbernej nádoby možno navyše dospieť k záveru, že pod „kategóriou“ má vyhláška na mysli aj názov konkrétneho odpadu v rámci príslušnej kategórie.

Čo sa týka slovného spojenia „zoznam skupín“ pod tým treba rozumieť uvedenie konkrétnej skupiny/skupín podľa prílohy č. 1 písm. A) Katalógu odpadov, pre ktorú/ktoré je zberná nádoba veľmi malého elektroodpadu určená.

V súvislosti s prílohou č. 7 a 8 k vyhláške upozorňujeme na „Usmernenie k zaraďovaniu elektroodpadov ku katalógovým číslam v zmysle prílohy č. 7 a prílohy č. 8 k vyhláške MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov“, ktorým Ministerstvo doplnilo, resp. zmenilo katalógové čísla niektorých kategórií elektroodpadov uvedených vo vyhláške.

10.2. Oddelený zber a zhromažďovanie elektroodpadu

V ustanovení § 10 vyhláška upravuje požiadavky na oddelený zber a zhromažďovanie elektroodpadu, pre účely ktorého zakotvuje nasledovné zberové skupiny:

- elektroodpad z chladiarenských, mraziarenských a klimatizačných zariadení,

- elektroodpad z ostatných veľkých elektrozariadení,

- elektroodpad z ostatných malých elektrozariadení,

- elektroodpad zo zobrazovacích zariadení s obsahom CRT, LED alebo LCD,

- elektroodpad z osvetľovacích zariadení,

- elektroodpad z osvetľovacích zariadení,

- elektroodpad z fotovoltaických panelov.

Pre účely presného zaradenia do príslušnej zberovej skupiny je potrebné vychádzať z kategórií, ktoré sú k jednotlivým zberovým skupinám priradené. Kategórie 5.1.3, 5.1.4 a 9.5 nie sú explicitne zaradené do žiadnej zberovej skupiny. Aj napriek tomu možno dovodiť, že kategórie 5.1.3, 5.1.4 patria do zberovej skupiny „elektroodpad z osvetľovacích zariadení“.

Zaradenie kategórie 9.5 však môže byť sporné, keďže do úvahy prichádza skupina „elektroodpad z ostatných malých elektrozariadení“ (do tejto zberovej skupiny patria aj príbuzné kategórie začínajúce číslicou 9 v prílohe č. 7), ale aj zberová skupina „elektroodpad z ostatných veľkých elektrozariadení“ (do predmetnej zberovej skupiny je zaradená kategória 9.1 podľa prílohy č. 8, ktorá vo vyhláške neexistuje, z čoho možno vyvodzovať, že ide o chybu a zákonodarca mal v skutočnosti na mysli kategóriu 9.5).

Miesto určené na zhromažďovanie elektroodpadu musí spĺňať požiadavky uvedené v odseku 2 ustanovenia § 10 vyhlášky, ako napr. zabezpečenie proti prístupu tretích osôb, s nepriepustnou podlahou, vybavené váhou a zariadeniami na zachytávanie znečisťujúcich látok, zabezpečené proti dažďu a snehu, ....

10.3. Označovanie elektrozariadení

Vo veci označovania elektrozariadení vyhláška upravuje v prílohe č. 9 iba dva grafické symboly, ktorými musia byť označené všetky elektrozariadenia (resp. jedným z nich) s tým, že vo zvyšnom rozsahu odkazuje vyhláška na STN EN 50419.

Grafické symboly sa musia umiestniť na elektrozariadení tak, aby boli viditeľné, čitateľné a nezmazateľné. Vyhláška umožňuje, aby boli predmetné symboly umiestnené na obale elektrozariadenia, v návode na použitie alebo na záručnom liste, ak je to potrebné kvôli veľkosti alebo funkcii príslušného elektrozariadenia.

10.4. Požiadavky na spracovanie elektroodpadu

Vyhláška upravuje požiadavky, ktoré musí spĺňať zariadenie na spracovanie elektroodpadu, a to najmä požiadavky v súvislosti s priestormi, ich vybavením a skladovaním elektroodpadov. Zároveň však upravuje aj otázky spojené so samotnou technológiou a procesom nakladania s elektroodpadmi, a to osobitne vo vzťahu ku konkrétnym kategóriám elektroodpadu.

10.5. Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

Príprava elektroodpadu na opätovné použitie pozostáva z nasledovných krokov:

- Predbežný výber elektroodpadu vhodného na opätovné použitie, pričom tento sa vykonáva formou vizuálnej kontroly na zbernom mieste elektroodpadu alebo na mieste spätného zberu;

- Oddelenie elektrozariadenia, ktoré je vhodné na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu;

- Príprava na opätovné použitie postupom podľa § 13 ods. 3 až 10 vyhlášky;

- Posúdenie, či elektrozariadenie spĺňa kritériá opätovného použitia v zmysle § 14 vyhlášky.

V rámci predbežného (vizuálneho) výberu elektroodpadu je potrebné posudzovať elektroodpad podľa kritérií upravených v ustanovení § 13 ods. 2 vyhlášky. V prípade, ak je naplnené aspoň jedno z uvedených kritérií (napr. nekompletný kryt, chýbajúce súčiastky, ...), elektroodpad nemožno považovať za vhodný na opätovné použitie.

V prípade, ak elektroodpad prešiel predbežným vizuálnym výberom a bol oddelený od ostatného elektroodpadu, dôjde k samotnému procesu prípravy na opätovné použitie, pri ktorom musí byť dodržané poradie jednotlivých úkonov uvedené v odseku 3 daného ustanovenia vyhlášky a ktorý musí byť písomne zdokumentovaný. Týmito úkonmi sú:

- Skúška elektrickej bezpečnosti,

- Test funkčnosti (v súvislosti je potrebné postupovať podľa prílohy č. 11 vyhlášky),

- Test energetickej spotreby,

- Oprava

- Odstránenie osobných údajov, ak sú v elektrozariadení uložené.

10.6. Kritériá opätovného použitia elektrozariadenia

Po vykonaní prípravy na opätovné použitie sa elektrozariadenie posudzuje podľa kritérií uvedených v ustanovení § 14 ods. 2 až 6 vyhlášky, ktoré pozostávajú zo:

- všeobecných kritérií,

- kritérií súvisiacich so životným prostredím,

- kritérií vzťahujúcich sa na energetický štítok,

- kritérií, ktoré musia spĺňať jednotlivé druhy použitých elektrozariadení v zmysle prílohy č. 12 vyhlášky,

- kritérií garantujúcich opätovné použitie.

Ak príslušný výrobok ktorékoľvek z uvedených kritérií nespĺňa, považuje sa takéto elektrozariadenie za elektroodpad.

V prípade, ak sa v rámci predbežného výberu, počas prípravy na opätovné použitie alebo pri posudzovaní kritérií podľa ustanovenia § 14 vyhlášky ukáže, že elektroodpad nie je vhodný na opätovné použitie, je potrebné zabezpečiť odovzdanie elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu.

V prípade, ak príslušné elektrozariadenie po príprave na opätovné použitie splní všetky kritériá uvedené v ustanovení § 14 vyhlášky, môže byť uvedené na trh na účely jeho opätovného použitia alebo byť prepravované cez štátnu hranicu.

11. Batérie a akumulátory a nakladanie s použitými batériami a akumulátormi

11.1. Označovanie

Vyhláška v súvislosti s označovaním batérií a akumulátorov ustanovuje, že všetky batérie, akumulátory a sady batérií, musia byť označené značkou uvedenou v prílohe č. 10 vyhlášky. Veľkosť tejto značky závisí od veľkosti samotnej batérie, akumulátora a sady batérií, keďže má pokryť aspoň 3 % ich najväčšej strany, resp. 1,5 % povrchovej plochy v prípade, ak ide o valcové články. Značka však nesmie byť väčšia ako 5 x 5 cm. V prípade, ak by bola značka vzhľadom na veľkosť batérie, akumulátora alebo sady batérií menšia než 0,5 x 0,5 cm, označenie nie je potrebné a značku je potrebné dať na obal, pričom v danom prípade musí mať značka aspoň 1 x 1 cm.

Ak batérie, akumulátory a gombíkové články obsahujú vyhláškou stanovený podiel ortuti, kadmia alebo olova, musia sa taktiež označiť chemickou značkou daného kovu, ktorá sa umiestni pod značku podľa prílohy č. 10 a jej veľkosť musí dosahovať minimálne štvrtinu veľkosti tejto značky na príslušnom výrobku.

V prípade, ak je značka podľa prílohy č. 10 uvedená na obale, je možné dospieť k záveru, že aj chemickú značku treba umiestniť na obal.

11.2. Požiadavky na zber, spracovanie a recykláciu

Zariadenie na zber, spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov musí spĺňať požiadavky podľa ustanovenia 16 ods. 1 vyhlášky súvisiace s bezpečnou manipuláciou, polohou priestorov, oddeleným skladovaním, označením skladovacích priestorov a technológiou príslušného zariadenia. Uvedené požiadavky sa nevzťahujú na mobilné zariadenia na spracovanie a recykláciu použitých batérií.

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: