dnes je 18.2.2020
Input:

§ 31 - Koordinačné centrum

6.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.1.5 § 31 - Koordinačné centrum

doc. JUDr. Boris Balog, PhD.

§ 31

Koordinačné centrum

(1) Koordinačné centrum je právnická osoba založená podľa osobitných predpisov61) na plnenie povinností ustanovených podľa tohto zákona pre vyhradený prúd odpadu, nezaložená na dosahovanie zisku a ktorá je zapísaná v Registri koordinačných centier.


K odseku 1

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom právna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Novelou zákona od 1.1.2018 sa dopĺňa odsek 1. Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané prúdy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategórie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačné centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systému zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

(2) Pre každý vyhradený prúd odpadu môže byť založené iba jedno koordinačné centrum; ak ide o elektroodpad bez ohľadu na kategórie uvedené v prílohe č. 6, ak ide o použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3. Pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno spoločné koordinačné centrum.


K odseku 2

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zákona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prúdov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

(3) Zakladateľmi koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu môžu byť výlučne organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne pre tento vyhradený prúd odpadu; ak ide o použité batérie a akumulátory, môže byť zakladateľom aj tretia osoba (§ 44).


K odseku 3

Zakladať KC môžu iba OZV a výrobcovia, ktorí pôsobia individuálne.

(4) Ministerstvo zverejní výzvu na založenie koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, na základe ktorej môžu osoby uvedené v odseku 3 v lehote do jedného mesiaca oznámiť ministerstvu svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra, na svojom webovom sídle. Ministerstvo bezodkladne po uplynutí lehoty jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy oznámi všetkým prihláseným osobám ich identifikačné a kontaktné údaje.


K odseku 4

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradený prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzývajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba úzkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie „sprostredkovateľa”, keďže jeho úlohou je zabezpečiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode týchto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu.

(5) Ak v lehote štyroch mesiacov odo dňa zverejnenia výzvy podľa odseku 4 nebude koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu založené, ministerstvo uloží povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov osobám, ktoré ministerstvo určí z okruhu osôb podľa odseku 3 tak, aby spolu zastupovali výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 percent.


K odseku 5

Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo uloží povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výlučne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

(6) Zakladatelia koordinačného centra sú povinní bezodkladne informovať ministerstvo o jeho založení. – znenie účinné do 30. 6. 2020

(6) Zakladatelia koordinačného centra sú povinní bezodkladne informovať ministerstvo o jeho založení. Zakladatelia koordinačného centra sa po jeho založení stávajú členmi koordinačného centra a musia mať uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom podľa § 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) alebo § 44 ods. 8 písm. d). Za člena koordinačného centra sa považuje každý, kto má udelenú autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) alebo c) a má uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom podľa § 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) alebo § 44 ods. 8 písm. d). – znenie účinné od 1. 7. 2020K odseku 6

S účinnosťou od 1. 7. 2020 sa mení odsek 6, nakoľko z aplikačnej praxe vyplynuli problémy s určením, kto sa považuje za člena koordinačného centra. Právna forma koordinačného centra je na voľbe jeho zakladateľov. V súčasnosti sú koordinačné centrá založené ako družstvá podľa Obchodného zákonníka, čo vyvoláva mylnú predstavu o postavení člena koordinačného centra a nesprávne stotožňovanie „člena družstva” podľa Obchodného zákonníka a „člena koordinačného centra” podľa zákona o odpadoch. Je preto žiaduce v zákone o odpadoch ustanoviť, kto je členom koordinačného centra, aby bolo jednoznačné, kto ako člen koordinačného centra má povinnosti a oprávnenia vyplývajúce zo zákona o odpadoch.

(7) Ak nevznikne koordinačné centrum podľa odsekov 4 a 5, ministerstvo poverí po predchádzajúcom súhlase plnením funkcie koordinačného centra nezávislú tretiu stranu.


K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému možno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

(8) Zmluva o založení koordinačného centra musí obsahovať najmä

a. názov a sídlo koordinačného centra,

b. vymedzenie pôsobnosti na plnenie povinností podľa odsekov 11 až 15,

c. orgány, ich právomoc a spôsob ich vzniku,

d. zoznam osôb zakladajúcich koordinačné centrum a spôsob preukázania splnenia podmienky podľa odseku 3,

e. identifikačné údaje prvých členov orgánov koordinačného centra,

f. systém určenia podielov výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, organizácií zodpovednosti výrobcov a tretej osoby na financovaní činnosti koordinačného centra,

g. spôsob poskytnutia presahujúceho množstva v prospech ostatných členov koordinačného centra a následného rozdelenia zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu,

h. zásady hospodárenia a správy majetku koordinačného centra,

i. spôsob a formu vzniku a zániku členstva v koordinačnom centre,

j. spôsob a formu dobrovoľného zániku koordinačného centra.

k. spôsob poskytnutia množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú súhrnný trhový podiel zastúpených výrobcov pneumatík príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky a množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú trhový podiel výrobcov pneumatík, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadových pneumatík, ak ide o vyhradený prúd odpadových pneumatík,

l) spôsob vytvorenia finančnej garancie podľa § 31a a podrobnosti o nej.


K odseku 8

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodnému vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizácie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordinačným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné, aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

Novelou zákona od 1.1.2018 sa v odseku 8 písm. g) slovo „klientov” nahrádza slovom „členov”. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku ”klient”. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

Novelou zákona sa taktiež doplnilo písmeno k). V nadväznosti na zmeny v § 70 písm. b) je potrebné doplniť náležitosti zmluvy medzi koordinačným centrom pre prúd odpadových pneumatík a organizáciou zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky resp. výrobcom pneumatík, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne vo vzťahu k možným presahujúcim množstvám vyzbieraných odpadových pneumatík.

(9) Zmluva uzatvorená medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov [§ 28 ods. 4 písm. f)] alebo treťou osobou [§ 44 ods. 8 písm. d)] zaniká dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5. Zakladatelia alebo členovia koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu strácajú dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5 oprávnenie zúčastňovať sa na plnení povinností koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu podľa odsekov 11 až 15. – znenie účinné do 30. 6. 2020

(9) Zmluva uzatvorená medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne ( § 29 ods. 1 písm. c) ), organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov ( § 28 ods. 4 písm. f) ) alebo treťou osobou ( § 44 ods. 8 písm. d) ) zaniká dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5. Členovia koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu strácajú dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5 oprávnenie zúčastňovať sa na plnení povinností koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu podľa odsekov 11 až 15 a § 31a. – znenie účinné od 1. 7. 2020


K odseku 9

Precizujú následky zániku a právoplatného zrušenia autorizácie subjektov, ktoré majú uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu alebo sú zakladateľmi alebo členmi takéhoto koordinačného centra.

(10) Podrobnosti o organizačnej štruktúre koordinačného centra upraví jeho štatút, ktorý koordinačné centrum zverejní na svojom webovom sídle.


K odseku 10

Každé KC má svoj štatút, ktorý upravuje minimálne podrobnosti o organizačnej štruktúre a ktorý musí byť zverejnený na webovom sídle KC.

(11) Koordinačné centrum je povinné

a. vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu,

b. na základe údajov od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne ( § 29 ods. 1 písm. c) ), tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia územia Slovenskej republiky systémami tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu s cieľom identifikácie obcí, ktoré nie sú zahrnuté do týchto systémov,

c. rozdeliť zodpovednosť, vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, určením podielu ich zodpovednosti v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra a za nediskriminačných podmienok a podľa ich trhového podielu a rozdelenie oznámiť organizácii zodpovednosti výrobcov, tretej osobe a výrobcovi vyhradených výrobkov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

d. prijímať informácie o nezabezpečení odvozu vrátane prerušenia kontinuity odvozu oddelene zbieraného odpadu z miest ich zberu určených v súlade s týmto zákonom bezodkladne, a zabezpečiť nápravu takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu; ak nebol odvoz zabezpečený v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti znáša náklady takéhoto odvozu osoba, ktorá zmluvnú povinnosť porušila; táto povinnosť sa nevzťahuje na staré vozidlá,

e. prijímať a spracovávať údaje od organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia povinnosti individuálne ( § 29 ods. 1 písm. c) ) o množstve vyhradených výrobkov, ktoré uviedli na trh a o množstve odpadu pochádzajúceho z ich výrobkov, pre ktorý zabezpečili zber,

f. viesť a aktualizovať register neplatičov oznámených podľa § 28 ods. 4 písm. t) a

poskytovať z neho informácie na požiadanie organizácie zodpovednosti výrobcov na účely overenia finančnej spoľahlivosti konkrétneho výrobcu vyhradeného výrobku,

g. na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom poskytnúť požadované údaje súvisiace s plnením vyhradených povinností,

h. spolupracovať s ministerstvom a inšpekciou pri zisťovaní výrobcov vyhradených výrobkov nezapísaných do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí neplnia vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom,

i. bezodkladne informovať ministerstvo a inšpekciu o zistených nezrovnalostiach v činnosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a v evidencii a vykazovaní údajov u výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne ( § 29 ods. 1 písm. c)),

j. zaviazať mlčanlivosťou každú osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu ku koordinačnému centru, ktorá v rámci tohto vzťahu prichádza do kontaktu s údajmi o jeho členoch,

k. uzatvoriť za nediskriminačných podmienok zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ak požiadali o uzatvorenie zmluvy ( § 28 ods. 4 písm. f)§ 29 ods. 1 písm. c) a § 44 ods. 8 písm. d) ) do 30 dní od doručenia žiadosti; podpísanú zmluvu je koordinačné centrum povinné bezodkladne zaslať ministerstvu,

l. vypracovať správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok, ktorá obsahuje najmä údaje podľa písmen b) až e) a q) a odsekov 12 až 15; vypracovanú správu je koordinačné centrum povinné predložiť orgánu, ktorý kontroluje jeho činnosť, do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka a zverejniť ju na svojom webovom sídle,

m. umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné údaje súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až l),

n. zriadiť orgán, ktorý kontroluje jeho činnosť, ak ho nemá zriadený,

o. umožniť orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra, výkon kontroly jeho činností podľa odsekov 11 až 15,

p. zabezpečiť za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom boli použité prostriedky finančnej garancie, overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom podľa osobitného predpisu58a) a zaslať správu štatutárneho audítora týkajúcu sa účtovnej závierky ministerstvu do 30 dní od vykonania overenia účtovnej závierky,

q. vytvoriť finančnú garanciu z príspevkov zakladateľov a členov koordinačného centra podľa § 31a do 90 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier,

r. oznamovať ministerstvom poverenej osobe údaje o finančnej garancii podľa § 31a a každú zmenu s ňou súvisiacu,

s. zabezpečovať podľa potreby, najmenej raz za rok, dialóg medzi subjektami pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve.


K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ďalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ďalšiu skupinu povinností tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre všetky koordinačné centrá.

Novelou zákona od 1.1.2018 sa:

- upravuje písmeno c). Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

- upravuje písmeno d). Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

- upravuje písmeno g). Ide o precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

- v písm. j) slovo „klientoch” nahrádza slovom „členoch”. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku ”klient”. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.


k písmenu k):

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy.


k písmenu l):

Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.


k písmenu m):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).


k písmenu n):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.


Písmená o) až s) sa dopĺňajú s účinnosťou od 1. 7. 2020.

k písmenu o):

Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s