dnes je 11.8.2020

Input:

Manuál pre nakladanie s odpadmi z kultúrnych domov

11.6.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.13.1.10 Manuál pre nakladanie s odpadmi z kultúrnych domov

Ing. Juraj Poništ

1. Legislatíva pri nakladaní s odpadmi z kultúrnych domov

Pri nakladaní s odpadmi z kultúrnych domov je nevyhnutné vychádzať z nasledujúcich právnych predpisov:

  • -> zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (ďalej len „zákon o odpadoch”),
  • -> zákon č. 460/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
  • -> vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len Katalóg odpadov),
  • -> vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len vyhláška),
  • -> zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

2. Všeobecné pokyny pri nakladaní s odpadmi z kultúrnych domov

Pri nakladaní s odpadmi z kultúrnych domov je možné postupovať podľa nasledujúcich krokov:

  1. Kategorizácia druhu odpadu.
  2. Určiť spôsob zberu (triedeného, netriedeného) daného druhu odpadu.
  3. Určiť frekvenciu zberu a veľkosť zberných nádob pre daný druh odpadu.
  4. Zabezpečiť financovanie nakladania s danou kategóriou odpadu.

3. Aké odpady môžu vznikať z kultúrnych domov?

Medzi najčastejšie odpady z kultúrnych domov patria predovšetkým odpady z kultúrnych slávností, organizovaných obcou – zvyšky potravín, plastové fľaše, rozbité sklo.

Zvyšky potravín patria medzi biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO).

Rozbité sklo spadá pod zložku – Sklo, podliehajúcu triedenému zberu.

Plastové fľaše spadajú pod zložku – Plasty, podliehajúce triedenému zberu.

Niektoré kultúrne domy disponujú aj vlastnou kuchyňou, a preto k odpadom z kultúrnych domov patrí okrem už spomenutých odpadov aj tetrapakový obal od mlieka (patrí do skupiny VKM – viacvrstvový kombinovaný materiál).

4. Kategorizácia jednotlivých odpadov z kultúrnych domov podľa Katalógu odpadov

Pri riešení otázky správneho nakladania s odpadmi je prvým krokom ich úspešné začlenenie v rámci Katalógu odpadov. Katalóg odpadov bol ustanovený vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 365/2015 Z. z.

Zoznam odpadov podľa Katalógu odpadov je uvedený v prílohe č. 1 uvedenej vyhlášky. Katalóg odpadov rozoznáva okrem skupín, podskupín, druhov a poddruhov odpadov aj začlenenie odpadov do kategórií (či ide o ostatný odpad alebo nebezpečný odpad).

Odpady sa v zmysle Katalógu odpadov členia na tieto kategórie:

a) nebezpečné odpady označené písmenom „N”,

b) odpady, ktoré nie sú nebezpečné (ďalej len „ostatné odpady”), označené písmenom „O”.

Príklad zaradenia odpadov z kultúrnych domov je uvedený v Tabuľke 1. Všetky uvedené odpady spadajú pod skupinu KOMUNÁLNE ODPADY (ODPADY Z DOMÁCNOSTÍ A PODOBNÉ ODPADY Z OBCHODU, PRIEMYSLU A INŠTITÚCIÍ) VRÁTANE ICH ZLOŽIEK Z TRIEDENÉHO ZBERU a podskupinu ZLOŽKY KOMUNÁLNYCH ODPADOV Z TRIEDENÉHO ZBERU OKREM 15 01.


Tab. 1. Príklad zaradenia odpadov z kultúrnych domov podľa katalógu odpadov

Číslo skupiny, podskupiny, druhu odpadu Názov skupiny, podskupiny, druhu odpadu Kategória odpadu Príklad odpadu z kultúrneho domu (tento príklad nie je súčasťou prílohy Katalógu odpadov) 
20  KOMUNÁLNE ODPADY (ODPADY Z DOMÁCNOSTÍ A PODOBNÉ ODPADY Z OBCHODU, PRIEMYSLU A INŠTITÚCIÍ) VRÁTANE ICH ZLOŽIEK Z TRIEDENÉHO ZBERU    
20 01  ZLOŽKY KOMUNÁLNYCH ODPADOV Z TRIEDENÉHO ZBERU OKREM 15 01    
20 01 02  sklo  O  sklené fľaše  
20 01 03  viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky (kompozity na báze lepenky)  O  obaly z mlieka, džúsov  
20 01 08  biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad  O  nedojedené potraviny  
20 01 39  plasty  O  plastové fľaše z minerálok  

Od 1. 7. 2020 sa v zmysle novely zákona o odpadoch pod komunálnym odpadom rozumie:

a) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických zariadení a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku,

b) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

V zmysle tejto definície od 1. 7. 2020 odpad z kultúrnych domov stále spadá pod komunálny odpad, pretože spĺňa definíciu podľa písmena b - oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

Toto zaradenie je jednoznačne v súvislosti s už spomenutým Katalógom odpadov.

Novelou zákona sa vyňali niektoré druhy odpadov z rámca komunálnych odpadov. Od 1. 7. 2020.

Komunálny odpad nezahŕňa odpad z výroby, odpad z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva, odpad zo septikov, kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, staré vozidlá, stavebný odpad ani odpad z demolácií.

Odpad z kultúrnych domov tu nie je spomenutý.

Novela zákona o odpadoch s platnosťou od 1. 7. 2020 zakazuje zneškodňovať spaľovaním komunálny odpad okrem spaľovania odpadu v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov.

To znamená, že ak má obec možnosť využiť spaľovňu odpadov pre komunálne odpady z kultúrnych domov (s výnimkou biologicky rozložiteľného odpadu, ak naň nebol vydaný osobitný súhlas), môže využiť tento spôsob zneškodnenia.

5. Sklo z kultúrnych domov – ako s ním nakladať?

Podľa Katalógu odpadov ide o odpad s katalógovým číslom 20 01 02 (sklo). Aby tento odpad spĺňal definíciu zložky odpadu podľa zákona o odpadoch, nesmie obsahovať iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

Podľa vyhlášky pre zber skla sa použijú zberné nádoby zelenej farby. Zberná nádoba musí byť označená štítkom s rozmermi najmenej 20 cm × 25 cm, ktorý je čitateľný, nezmazateľný, umiestnený na zbernej nádobe na viditeľnom mieste a obsahuje údaje o tom, pre odpad z ktorých výrobkov je nádoba určená.

Obec je podľa zákona o odpadoch povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov.

Od 1. 7. 2020 sa v zmysle novely zákona o odpadoch mení rozsah požiadaviek, no povinnosť triedeného zberu obciam zostáva aj naďalej.

Triedený zber je obec povinná vykonávať tak, aby od 1. januára príslušného roku zabezpečovala naplnenie štandardu zberu tejto obce, vypočítaného ako súčin počtu obyvateľov tejto obce k 30. júnu predchádzajúceho roku, podľa údajov ohlásených obcou Štatistickému úradu Slovenskej republiky a štandardu zberu na jedného obyvateľa za príslušný rok, určeného postupom podľa vzorca ustanoveného v prílohe č. 10. vyhlášky.

Na výpočet štandardov zberu na jedného obyvateľa za kalendárny rok sa uplatňuje tento vzorec:

kde:

SZzložka je štandard zberu jednotlivej zložky komunálnych odpadov, poskytnutý prostredníctvom zbernej nádoby, vyjadrený v litroch

Mzložka je množstvo vyzbieranej zložky komunálnych odpadov v kg za predchádzajúci kalendárny rok prostredníctvom zberných nádob, resp. vriec v obci

C je počet obyvateľov obce k 31. decembru predchádzajúceho roku v súlade s údajmi, ktoré obec nahlasuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky

Nzložka je konštanta určujúca optimálnu vyťažiteľnosť triedeného zberu pre príslušnú zložku z 1 litra nádoby pre danú zložku v kg/liter

kde:

Nsklo = 0,139 kg/liter

Npapier = 0,044 kg/liter

Nplasty = 0,015 kg/liter

Nkovy = 0,039 kg/liter

NVKM = 0,028 kg/liter

Štandard zberu vyjadruje minimálne zberové kapacity v jednotkách objemu, v priemere dostupné pre každého jednotlivého obyvateľa obce počas jedného roka, a ktorý je získaný súčinom objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu.

Dostupná kapacita pre každého jednotlivého obyvateľa obce počas jedného roka pre každú zo zložiek nesmie byť nižšia ako minimálny štandard zberu uvedený v tabuľke v prílohe č. 10 vyhlášky.


Tabuľka č. 1 Minimálne štandardy zberu na jedného obyvateľa v kalendárnom roku

Zložka Dostupný objem nádoby 
Papier  60 litrov/obyvateľ/rok  
Sklo 50 litrov/obyvateľ/rok 
Plasty  240 litrov/obyvateľ/rok  
Kovy  10 litrov/obyvateľ/rok  
Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky  10 litrov/obyvateľ/rok  

Podľa štandardu obec určí celkovú kapacitu pre zber odpadu zo skla za daný rok. Podľa vyhlášky nastavenie pomeru objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu nesmie vytvoriť neprimeranú donáškovú vzdialenosť a prekážku nárastu objemu triedeného zberu komunálnych odpadov.

Štandardy triedeného zberu znamenajú, že pre občanov v obciach a mestách bude vytvorená dostatočne hustá a pohodlná sieť zberných miest na triedený odpad, aby mohli triediť pohodlnejšie viac odpadu ako doteraz. To znamená, že v obciach a mestách bude dostatočné množstvo farebných kontajnerov pre všetkých občanov. Štandardy triedeného zberu zabezpečia, aby triedený zber zložiek komunálneho odpadu v obciach fungoval efektívne a nielen formálne.

Prostredníctvom štandardov triedeného zberu sú stanovené minimálne požiadavky na infraštruktúru triedeného zberu odpadu v obci. Štandardy určujú minimálne podmienky, resp. kapacity zberných nádob alebo vriec, ktoré musia byť k dispozícii obyvateľom obce/mesta na zber z konkrétnej zložky komunálneho odpadu.

Štandardy sú v objemových jednotkách (litroch) na jedného obyvateľa za rok a sú stanovené na jednotlivé komodity - papier, plasty, sklo, kovové obaly, ako i biologicky rozložiteľný komunálny odpad - samostatne. Prostredníctvom štandardov má obec/mesto jasne stanovené, aké minimálne množstvo nádob, resp. vriec bude potrebovať a ako často ich bude potrebné zvážať.

Štandardy triedeného zberu prinášajú poriadok aj do označovania nádob a vriec na triedený zber tak, aby bola uľahčená orientácia pre občanov, čo sa ako zbiera, aký odpad kam patrí a zároveň, aby bolo jednoduchšie organizovať celoslovenské osvetové aktivity na podporu triedeného zberu odpadov.

6. Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky (kompozity na báze lepenky) – ako s nimi nakladať?

Odpady z VKM obalov a neobalových výrobkov sa podľa Katalógu odpadov zaraďujú pod číslo 20 01 03. Pod VKM si môžeme predstaviť viacvrstvové obaly od mlieka, smotany a iných mliečnych výrobkov, ovocných štiav a džúsov.

Obaly z VKM musia byť čisté, stlačené a uložené do nádob na odpad tak, aby sa zmenšil ich objem a zaberali čo najmenej miesta.

Zberné kontajnery musia byť označené štítkom s rozmermi najmenej 20 cm x 25 cm, ktorý je čitateľný, nezmazateľný, umiestnený na kontajneri, zbernej nádobe či vreci na viditeľnom mieste a obsahuje údaje o tom, pre aký odpad sa využíva.

Pre VKM by sa mali používať oranžové plastové kontajnery. VKM obaly je možné zbierať aj s plastmi. Závisí to od dohody so zberovým partnerom obce a OZV (Organizáciou zodpovednosti výrobcov).

7. Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad – ako s nimi nakladať?

Podľa Katalógu odpadov ide o odpad s katalógovým číslom 20 01 08 (biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad).

Podľa § 14 ods. 9 vyhlášky je obec povinná zabezpečiť zberové kapacity v jednotkách objemu dostupných pre každého obyvateľa obce počas jedného kalendárneho roku s minimálnym objemom 250 litrov.

Tieto zberové kapacity sú získané súčinom objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu, ktorá musí byť najmenej jedenkrát za 14 dní. Ak zberové kapacity nie sú postačujúce, obec zabezpečí ich navýšenie pridaním ďalších zberných nádob alebo zvýšením frekvencie ich odvozu.

Je nutné zdôrazniť, že úroveň zberovej kapacity 250 litrov sa vzťahuje pre IBV = individuálnu bytovú výstavbu, ku ktorej je možné zaradiť aj kultúrne domy. Na splnenie legislatívnej povinnosti postačuje na 1 obyvateľa zabezpečiť 5 litrovú nádobu, ktorá bude odvážaná 1x za týždeň alebo 10 litrovú nádobu, ktorá bude odvážaná 1x za 14 dní.

Príklad prepočtu zberovej kapacity pre IBV:

5 l x 52 týždňov = 260 litrov/1 obyvateľ

10 l x 26 týždňov = 260 litrov/1 obyvateľ

Okrem toho je nutné pripomenúť, že zberová kapacita 250 litrov predstavuje minimálnu úroveň. Obec musí zberové kapacity konfrontovať s reálnou produkciou BRO.

Zber BRO z kuchyne sa vykonáva celoročne. Podľa nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch platí, že ak sa v nádobe na zber BRKO nachádza aj malé množstvo BRO z kuchyne, je potrebné s celým vyzbieraným objemom nakladať ako s materiálom kategórie 3, ktorý musí prejsť pred ďalším zhodnotením tzv. hygienizáciou.

Pri spracovaní biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu sa vyžaduje, aby zariadenie malo hygienizačnú jednotku/hygienizačný stupeň (kompostáreň, bioplynová stanica) a bolo schválené na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov (VŽP), malo pridelené úradné číslo a bolo zapísané v zozname Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR). Ide o zariadenia na profesionálnej báze, nie o domáce kompostoviská fyzických osôb – nepodnikateľov.

Podľa § 14 ods. 11 vyhlášky musia byť zberné nádoby:

  1. vhodným spôsobom upravené na zabezpečenie dostatočného prísunu vzduchu, napríklad vetracie otvory a mriežka v spodnej časti zbernej nádoby,
  2. farebne odlíšené hnedou farbou, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak, a
  3. označené štítkom s rozmermi najmenej 15 cm × 15 cm, ktorý je čitateľný, nezmazateľný, umiestnený na zbernej nádobe na viditeľnom mieste a obsahuje nápis „BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝ KOMUNÁLNY ODPAD”.

Ak obec v súčasnosti používa na zber BRKO nádoby inej farby, môže na zabezpečenie ich rozlíšenia využiť ustanovenie § 14 ods. 12 vyhlášky. To umožňuje umiestniť na zbernú nádobu štítok podľa odseku 11 písm. c) vyhlášky vyhotovený v hnedom farebnom rozlíšení; táto výnimka sa uplatňuje výlučne do umiestnenia zberných nádob nahrádzajúcich pôvodné zberné nádoby v obci.

Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber BRKO podľa § 81 ods. 5 zákona o odpadoch znáša obec a môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Zákon o odpadoch ukladá v § 81 ods. 7 písm. b) obciam povinnosť zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (ďalej len „BRKO”).

Obec je povinná zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi (KO) vrátane triedeného zberu v obci (§ 81 ods. 7 písm. h) zákona o odpadoch). Toto ustanovenie sa týka aj systému nakladania s BRKO.

Rozsah BRKO, ktoré je obec povinná triediť:

1. biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (ďalej len „BRO z kuchyne”) okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ - a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne”),

2. jedlé oleje a tuky z domácností,

3. biologicky rozložiteľné odpady zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov (ďalej len „BRO zo záhrad”).

Z uvedeného vyplýva, že pri nakladaní s bio odpadom z kultúrnych domov vyplývajú pre obec rovnaké povinnosti, ako pri BRO z kuchyne.

Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad.

Podľa § 81 ods. 8 písm. c), d), e) piaty bod a j) zákona o odpadoch obec vo všeobecne záväznom nariadení (ďalej len „VZN o odpade”) upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva aj podrobnosti o:

  • -> nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,
  • -> nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne,
  • -> spôsobe a podmienkach triedeného zberu jedlých olejov a tukov,
  • -> dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov v súlade s odsekom 21 pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

Podľa § 81 ods. 21 zákona o odpadoch sa povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad nevzťahuje na obec, ktorá:

  1. zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1 (energetické zhodnotenie),
  2. preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov obce kompostuje vlastný odpad,
  3. preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach; uvedená výnimka sa uplatní iba pre túto časť obce,
  4. preukáže, že je to ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s týmto biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku (horná sadzba je ustanovená v § 78 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov).

Obec preukáže oprávnenosť pri využívaní vyššie ustanovených výnimiek:

Podľa § 81 ods. 21 písm. a) zákona o odpadoch predložením dokladu, napr. zmluva, faktúra o energetickom zhodnotení celého množstva zmesového komunálneho odpadu činnosťou R1.

Podľa § 81 ods. 21 písm. b) zákona o odpadoch preberacím protokolom, zmluvou alebo iným relevantným spôsobom, že zabezpečila do domácnosti kompostovací zásobník (§ 14 ods. 8 písm. b) vyhlášky č. 371/2015 Z. z. ). Ak si kompostovacie zásobníky zabezpečia občania sami, obec preverí túto skutočnosť a dokladuje podpísanými čestnými prehláseniami. Za domácnosť ho podpisuje jeden zástupca. V prehlásení je uvedené, koľko obyvateľov v domácností býva, a že sa týka kompostovania biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov. Čestné prehlásenia sa aktualizujú každé tri roky a musia byť prístupné kontrolným orgánom.

Podľa § 81 ods. 21 písm. d) zákona o odpadoch pomocou všeobecne záväzného nariadenia obce o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „VZN o poplatku”), ak už je v súčasnosti (bez zberu a spracovania BRO z kuchyne) ročný poplatok na jedného obyvateľa vyšší ako 19,98375 EUR v bežnom roku a 20,0385 EUR v priestupnom roku. Ak je poplatok v súčasnosti nižší, ako je uvedené v predchádzajúcej vete, tak obec kombináciou VZN o poplatku, cenovými ponukami získanými prieskumom trhu, ktoré preukážu, koľko by obec platila v prípade zavedenia zberu a spracovania BRO z kuchyne vypracuje prepočet, o koľko by sa súčasný poplatok navýšil, a dokladuje, že poplatok je vyšší ako 19,98375 EUR v bežnom roku a 20,0385 EUR v priestupnom roku.

Niektoré z uvedených výnimiek platia len do roku 2020. Podľa novely zákona o odpadoch od roku 2021 zostane možnosť pre energetické zhodnotenie (má zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1), v prípade technických problémov a v prípade, ak obec preukáže, že 100 % domácností kompostuje svoj odpad. Vzťahuje sa to však len na časť obce. To znamená 100 % domácností v danej časti.


Praktický príklad:

Časť obce Krásna nad Kysucou, Blažkov, preukáže od roku 2021 100 % kompostovania bioodpadu alebo objektívne technické problémy pri kompostovaní tohto odpadu. Uplatnia si výnimku a môžu sypať kuchynský odpad do zmesového odpadu. Táto časť obce neporušuje zákaz skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, pretože ten sa uplatňuje podľa zákona o odpadoch na vytriedený odpad a tento odpad vytriedený nebol. Inej časti obce Krásna nad Kysucou, napr. Kalinov, však táto povinnosť triediť BRKO zostáva naďalej – musí umiestniť pred kultúrny dom (ak sa v tejto časti obce kultúrny dom nachádza) alebo v jeho náležitej vzdialenosti nádobu na triedenie bio odpadu. To znamená, obec od roku 2021 nemôže argumentovať ekonomickou neúnosnosťou.

Od roku 2023 nastane v zmysle novely ešte výraznejšia zmena. Ostane už len výnimka, ak časť obce preukáže, že 100 % domácností kompostuje svoj odpad.

Obec od roku 2023 nemôže argumentovať ani technickými problémami ani energetickým zhodnotením.

Podľa nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch sú BRO z kuchyne zaradené medzi vedľajšie živočíšne produkty materiál kategórie 3 a okrem povinností ustanovených v zákone o odpadoch je ten, kto:

  1. vykonáva zber a prepravu BRO z kuchyne v obci povinný mať na túto činnosť registráciu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky;
  2. zhodnocuje BRO z kuchyne, povinný mať na túto činnosť schválenú prevádzku Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky.

7.1 Odporúčania pre obce pri nakladaní s BRO

7.1.1 Triedený zber

Pri plánovaní je vhodné vykonať prieskum možností zberu BRO z kuchyne, ich spracovania, ale aj relevantné ekonomické prepočty. Rôzne typy nádob a spracovateľské technológie ovplyvňujú napr. aj frekvenciu zvozu, a tým aj náklady s tým spojené.

Náklady bude mať obec napr. na zber (cena vývozu nádob) a zhodnotenie BRO z kuchyne (cena podľa množstva odovzdaných BRKO spracovateľovi). Úspory budú hlavne za zníženie frekvencie vývozu zmesového komunálneho odpadu a za neuloženie BRO z kuchyne na skládku odpadov/do spaľovne odpadov. Správne zvolený systém zberu BRO z kuchyne sa v mnohých prípadoch obci oplatí aj z ekonomického hľadiska.

7.1.2 Objem nádob určených na zber BRO

Na zvýšenie komfortu zberu, a tým aj zapojenosti obyvateľov do zberu, sa v praxi osvedčilo:

  1. dohliadnuť, aby zberové nádoby mali overený spôsob prevetrávania, ideálna je kombinácia vetracích otvorov vo veku a stenách nádoby, výklopnej mriežky v spodnej časti nádoby a vertikálneho rebrovania na stenách nádoby;
  2. pri výbere dodávateľa požadovať referencie doterajších dodávok a kontakty na overenie ich funkčnosti priamo v praxi;
  3. pri zbere BRO z kuchyne zabezpečenie interiérových vedierok/nádob/košíkov (poprípade aj kompostovateľných vreciek) pre každú domácnosť.

7.1.3 Označenie zbernej nádoby pre BRO

Pokiaľ v súčasnosti používa obec na zber BRKO nádoby inej farby ako hnedej, nemusí ich hneď meniť. Stačí, ak do doby ich výmeny ich označí štítkom hnedej farby požadovanej veľkosti a textom.

V praxi sa osvedčilo, ak sa na nálepkách na zberných nádobách okrem nápisu zbieranej zložky odpadu uvádza aj podrobný popis, čo všetko sa môže do nádoby ukladať a čo nie. Pomôže aj kontakt (telefón a e-mail) pre prípad preplnenia alebo zničenia nádoby.

7.1.4 Frekvencia vývozu BRO

Minimálna frekvencia vývozu BRO z kuchyne je 1x za 14 dní počas celého roku.

Existujú niektoré nádoby, ktoré túto frekvenciu umožňujú počas celého roku. Väčšina však nie. Je vhodné kontrolovať, ako sa BRKO v nádobách správa hlavne v letných mesiacoch (zápach, hmyz). V prípade potreby je nevyhnutné zabezpečiť zvýšenie frekvencie vývozu (napr. 1x za 7 dní). Je potrebné zabezpečiť, aby nádoby neboli prepĺňané a boli pravidelne čistené. Zvyšuje to komfort zberu, a tým aj zapojenosť obyvateľov do zberu.

7.1.5 Náklady na zabezpečenie zbernej nádoby pre BRO

Nádoby na zber BRKO sa dajú zaobstarať kúpou z vlastných finančných zdrojov, prenájmom od zberovej spoločnosti (väčšinou najdrahší variant) a kúpou zo zdrojov získaných z Environmentálneho fondu alebo z Európskych štrukturálnych fondov.

7.1.6 Informovanosť občanov v oblasti triedenia BRO

Obec na svojej webovej stránke a vo VZN o odpade uvedie okrem iného aj podrobný všeobecne zrozumiteľný popis systému nakladania s BRO z kuchyne. Okrem vyššie uvedených povinností sa v praxi osvedčilo vykonávanie aj pravidelne sa opakujúcich ďalších informačno-vzdelávacích aktivít, ako sú napríklad prednášky pre verejnosť a školy, vydávanie a distribúcia informačných letákov, celoročný kalendár vývozov, uverejňovanie informácií na vývesných