dnes je 11.8.2020

Input:

Všeobecná ochrana prírody a krajiny

8.3.2013, , Zdroj: Verlag Dashöfer

10.4 Všeobecná ochrana prírody a krajiny

RNDr. Anna Jusková

Územný systém ekologickej stability




Základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny vychádzajú z čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona č. 17/1992 Zb. a z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Keďže cieľom právnej úpravy je okrem iného prispieť k udržaniu ekologickej stability, je verejným záujmom jej vytváranie a udržiavanie prostredníctvom územného systému ekologickej stability. Preto každý podnikateľ alebo právnická osoba musí pri činnostiach kde je predpoklad, že môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, navrhnúť opatrenia, ktoré prispievajú k udržiavaniu a vytváraniu ekologickej stability. Opatrenia zabezpečujúce ekologickú stabilitu dotknutého územia musia byť zahrnuté už do plánov, projektov a ostatnej dokumentácie vypracovávanej v súlade s osobitnými predpismi k návrhu uskutočnenia tej ktorej činnosti zasahujúcej do ekosystémov.




Dokumenty USES sú vypracovávané samostatne a bývajú k dispozícií na úradoch životného prostredia v obciach. Najčastejšie sú dostupné ako súčasť územných plánov (napr. regionálny územný systém pre územie Trnavského samosprávneho kraja je k dispozícii na http://www.trnava-vuc.sk/uzemne_planovanie.html, regionálny územný systém ekologickej stability pre územie Bratislavského samosprávneho je k dispozícii na http://www.region-bsk.sk/uzemny-plan-regionu-bsk.aspx).

 

Pre plánovanie investícií v rámci spoločnosti je potrebné mať k dispozícii miestne územné systémy ekologickej stability. Napr. pri spracovávaní projektovej dokumentácie k vydaniu územného rozhodnutia na stavbu potrubia na transport zemného plynu, prístupovej komunikácie zasahujúceho do biokoridoru (§ 2 ods. 2 písm. e), ktorým môže byť napr. tok rieky so sprievodnou zeleňou, líniová zeleň. Už v tejto dokumentácii je potrebné navrhnúť opatrenia zabezpečujúce prepojenie tohto prerušeného biokoridoru.




Riešením uvedeného zásahu do biokoridoru môže byť napr. jeho premostenie.




Príklad miestneho územného systému ekologickej stability spracovaného ako súčasť územného plánu mesta Senica.

Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov

Súčasťou všeobecnej ochrany prírody a krajiny sú aj tzv. generálne povinnosti. Ide o povinnosti, ktoré platia pre každého. Každý je povinný predchádzať zbytočnému úhynu živočíchov a rastlín alebo zbytočnému poškodzovaniu ich biotopov. Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy mimo miest ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí ak ich odchytávanie a zber je uskutočňované v súvislosti s vedecko-výskumnou činnosťou, pri hrozbe ohrozenia života alebo zdravia človeka, poškodení majetku alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy (napr. zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve), alebo tretia časť zákona o ochrane prírody.

Ide o všeobecný zákaz vzťahujúci sa na nechránené živočíchy, ktoré je možné odchytávať a usmrcovať iba napr. pri zberoch súvisiacich s vedecko-výskumnou činnosťou. Všeobecný zákaz usmrcovania nechránených živočíchov neplatí aj v súvislosti s lovom zveri v súlade so zákonom o poľovníctve.

V záujme predchádzania veľmi častému úhynu vtáctva na stĺpoch elektrického vedenia je možné budovať a plánovať rekonštrukciu nadzemného elektrického vedenia iba s použitím takého technického riešenia, ktoré úhynu zabráni. Ide o úmrtia vyskytujúce sa na tzv. „stĺpoch smrti“, na konštrukciách 22kV vonkajších elektrických vedení, na ktorých ročne uhynie 10 000 až 15 000 jedincov vtákov.




Rekonštrukcia nadzemného elektrického vedenia




S uvedenou skutočnosťou musí spoločnosť počítať pri budovaní nového alebo rekonštrukcii existujúceho elektrického vedenia. Keďže v súlade so smernicou o ochrane vtáctva sú chránené všetky druhy vtákov prirodzene sa vyskytujúce na európskom území členských štátov EU, je potrebné úhyn akéhokoľvek vtáka pod elektrickým vedením hlásiť na príslušný obvodný úrad životného prostredia v územnej pôsobnosti ktorého bol úhyn zistený.

Ochrana biotopov

Podnetom na zavedenie ochrany biotopov bola smernica o biotopoch. Chránené sú len biotopy uvedené v Prílohe č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.. Nad rámec smernice o biotopoch sú v SR okrem biotopov európskeho významu (pozri časť B uvedenej prílohy vyhlášky), ktoré sú chránené vo všetkých členských štátoch EU, chránené aj biotopy národného významu (pozri časť A uvedenej prílohy vyhlášky).

Ochrana biotopov je zabezpečovaná dvojakým spôsobom:

  1. tým že sa na ochranu biotopov vyhlasujú chránené územia (vid časť územná ochrana),

  2. obmedzovaním alebo regulovaním zásahov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na priaznivý stav biotopov.

Na skutočnosť, či činnosť, ktorá sa v území uskutočňuje, môže dôjsť k poškodeniu alebo ničeniu biotopov európskeho alebo národného významu je povinný upozorniť orgán ochrany prírody vo vyjadreniach, ktoré dáva k uskutočňovaniu tej ktorej činnosti v území. V prípade, že v tomto vyjadrení orgán ochrany prírody a krajiny upozorní, že plánovanou činnosťou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopov je na toto „poškodenie alebo zničenie“ biotopov potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny. Ide o vyjadrenia k činnostiam taxatívne uvedeným v § 9 zákona o ochrane prírody:

  • schválenie alebo zmena územnoplánovacej dokumentácie, 22)

  • vydanie územného rozhodnutia, 23)

  • vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby, 24)

  • vydanie povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení, ak sa nevyžaduje územné rozhodnutie, 25)

  • vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, 27)

  • vydanie rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby, 28)

  • vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení prieskumného územia, 29)

  • vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia, 30)

  • vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení dobývacieho priestoru, 31)

  • vydanie povolenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, 32)

  • vydanie súhlasu na zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ovocný sad, vinicu, chmeľnicu, na zalesnenie poľnohospodárskeho pozemku alebo premenu nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu, 33)

  • vydanie povolenia na výrub drevín podľa osobitných predpisov, 34)

  • schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy, 35)

  • schválenie alebo zmenu projektu geologickej úlohy, 36)

  • schválenie alebo zmenu základného dokumentu podpory regionálneho rozvoja, 37)

  • vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa osobitného predpisu.37a)




22) § 8 ods. 2 a § 20 až 31 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

23) § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

24) § 58 až 70, § 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

25) § 71 až 74 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

27) § 85 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

28) § 88, 88a, 89 a 90 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

29) § 19, 20 a 24 zákona č. 313/1999 Z. z.

30) § 17 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

31) § 27 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

32) Napríklad § 9 až 13 a § 17 až 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

33) § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona č. 83/2000 Z. z.

34) Napríklad § 14 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

35) § 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č.117/2010 Z. z.

36) § 11 zákona č. 313/1999 Z. z. § 13 až 21 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.

37) § 5 zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.

37a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Informáciu o výskyte biotopov poskytuje vlastníkom dotknutých nehnuteľností Ministerstvo životného prostredia SR na základe údajov získaných z odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody Banská Bystrica.( § 68 ods. 1 písmeno r) zákona o ochrane prírody a krajiny).




Výrobná spoločnosť môže požiadať o informáciu o výskyte biotopov na svojich pozemkoch v súlade s 68 ods.1 písm. r) zákona o ochrane prírody a krajiny. Súhlas na zásah do biotopu európskeho alebo národného významu pri svojej činnosti potrebuje iba v prípade, že na nutnosť súhlasu upozorní orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadreniach, ktoré orgán vydáva k činnostiam alebo podkladom uvedeným v § 9 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Od 1.12. 2011 orgán ochrany prírody súhlas na zásah do biotopu vydá iba v prípade, ak sa v konaní o udelení súhlasu preukáže, že povoľovanou činnosťou nedôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, ktoré by malo negatívny vplyv na priaznivý stav uvedeného biotopu.

Uvedenú skutočnosť preukazuje pre potreby orgánu ochrany prírody a krajiny odborná organizácia ochrany prírody a krajiny – Štátna ochrana prírody Banská Bystrica – prostredníctvom svojich organizačných zložiek, správ chránených krajinných oblastí alebo správ národných parkov.

Ochrana mokradí

Podľa správy Európskej komisie z roku 2009 o stave biotopov a druhov európskeho významu sú najohrozenejšími biotopmi v Európe travinné, mokraďové a pobrežné biotopy. Situá-cia v SR je podľa tejto správy alarmujúca. Za obdobie od mája 2004 do decembra 2006 bol v priaznivom stave vyhodnotený len 1 z 24 vodných alebo na vodu viazaných biotopov európskeho významu.

Mokrade patria k najproduktívnejším ekosystémom sveta. Sú kolískou biologickej diverzity, poskytujú vodu a produktivitu, od ktorej závisí nespočetné množstvo druhov rastlín a živočíchov. V minulosti boli kolískou ľudskej spoločnosti (staroveké civilizácie osídľovali územia pozdĺž riek a pobreží). Dnes sú zásobárňou vody, udržujú hladinu podzemnej vody, zachytávajú sedimenty a živiny, a tým čistia vodu od nežiaducich dôsledkov poľnohospodárskej a priemyselnej výroby a znečistenia z domácností.

Medzinárodný význam ich ochrany potvrdzuje skutočnosť, že už 40 rokov sa venuje ich ochrane zvýšená pozornosť v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor), ktorý bol podpísaný v roku 1971 v Ramsare pri Kaspickom mori. V súlade s týmto dohovorom je v zákone o ochrane prírody a krajiny v základných pojmoch definovaná mokraď ako územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami.

Na akúkoľvek zmenu stavu územia definovaného ako mokraď najmä na jeho úpravu, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu je potrebný súhlas organu ochrany prírody a krajiny. Súhlas nepotrebuje iba správca vodného toku v súvislosti s vykonávaním činnosti, ktoré správca toku vykonáva na základe oprávnenia uvedeného v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách.




Obnova mokrade v UEV Bahno




V rámci areálu spoločnosti ako aj v okolí jej zariadení je potrebné mať evidenciu o lokalitách, ktoré by mohli byť označené ako mokrade (územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami) a obmedziť v ich okolí akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla spôsobiť ich zmenu. V prípade, že je uskutočnenie takejto činnosti nutné, je potrebné vyžiadať si súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorým je miestne príslušný krajský úrad životného prostredia.

 

Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov

Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie dochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v celkovom charaktere prírody a krajiny.

Prirodzené biocenózy sa postupne menia v stupni svojej prirodzenosti, ale i zanikajú. Neustále sa znižuje diverzita druhov a ich spoločenstiev. Človek svojimi aktivitami prispieva nielen k redukcii druhového