dnes je 31.10.2020

Input:

Výroba bioplynu

20.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.13.3.3 Výroba bioplynu

Ing. Peter Gallovič, doc. JUDr. Boris Balog, PhD.

Jedným z najefektívnejších spôsobov zhodnotenia biologicky rozložiteľných odpadov je výroba bioplynu v bioplynovej stanici. Bioplynové stanice pracujú na princípe anaeróbneho rozkladu substrátov s vysokým obsahom organického uhlíka (TOC, CHSK, BSK). Produktmi anaeróbneho rozkladu substrátu sú bioplyn (s majoritným podielom metánu v rozsahu od 50 % do 75 %) a digestát, ktorý sa v prípade optimálneho zloženia môže aplikovať na poľnohospodársku pôdu.

Procesy

Hlavné procesy tvorby bioplynu sú:

  1. hydrolýza (rozklad vysokomolekulárnych látok zo skupín lipidov, proteínov a polysacharidov) na jednotlivé monoméry (aminokyseliny, organické kyseliny a glycerol, monosacharidy),
  2. acidogenéza (tvorba nižších nasýtených karboxylových kyselín pomocou acidogénnych mikroorganizmov Streptococcaceae, Enterobacteriaceae, Clostridium, Lactobacillis, Bifidobacterium a i.),
  3. acetogenéza (tvorba kyseliny octovej pomocou tzv. syntrofných baktérií alebo homoacetogénov, sulfánreduktantov alebo nitrátreduktantov),
  4. metanogenéza (tvorba metánu pomocou metanogénnych baktérií, hlavne Methanobacteriaceae, Methanococcaceae a i.).

Faktory ovplyvňujúce tvorbu bioplynu

Pri týchto procesoch je dôležitý vplyv teploty, pH a zloženia substrátu. Podľa teploty sa mikroorganizmy podieľajúce sa na rozklade substrátu delia na psychrofilné (s teplotným optimom 0 – 20 °C), mezofilné (20 – 40 °C) a termofilné (50 – 70 °C). Praktická prevádzka bioplynových staníc je obvykle udržiavaná v mezofilnom (okolo 35−40 °C) alebo termofilnom (50 – 60 °C) režime. Pre niektoré baktérie je potrebné dodržiavať presné hodnoty pH kvôli dodržiavaniu acidobázických rovnováh, od ktorých závisí reakčná aktivita baktérií.

Pre tvorbu bioplynu sú rozhodujúce metanogénne baktérie, pretože zabezpečujú konečný krok v rozklade substrátov – produkciu metánu. Keďže metanogénne baktérie sú striktne anaeróbne, základnou požiadavkou procesu tvorby bioplynu je neprítomnosť kyslíka v systéme. Pre svoju činnosť vyžadujú okrem dostatočného množstva organického uhlíka aj prítomnosť dusíka, najvhodnejšie vo forme amónneho iónu NH4+ s koncentráciou 10−3 až 10−4 M. Takisto potrebujú síru (vo forme elementárnej síry, siričitanov, tiosíranov, síranov alebo organickú síru), fosfor (v pomere C:P = 100 až 150) a ďalšie stopové prvky.

Pre úspešnú prevádzku anaeróbneho reaktora je potrebné zabezpečiť, aby v substráte neboli prítomné toxické a inhibujúce látky, teda tie, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú biochemický proces tvorby metánu. Okrem bežných toxických látok (ťažkých kovov, kyanidov a pod.) sú pre anaeróbne baktérie toxické aj sulfidy, oxidanty (O2, H2O2 a pod.) a vyššie koncentrácie solí.

Substráty

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vhodným substrátom pre tvorbu bioplynu sú rôzne druhy odpadov s vysokým obsahom organických látok, napr. odpady z poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a iné. Ich prehľad je uvedený v tabuľke 1.


Tabuľka 1: Výťažky metánu z rôznych typov poľnohospodárskych odpadov a biomasy na 1 kg sušiny substrátu/odpadu


POZN. - Obsah metánu v bioplyne približne 62 obj. %, stupeň rozkladu BRO približne 70 %.

      Výťažok metánu[m3CH4/kg sušiny]   
zvieracie exkrementy vrátane podstielky   
dobytok   nízkoenergetický výkrm (92 % kukur. siláž)   0,12   
stredný výkrm (40 % kukur. siláž)   0,16   
vysokoenergetický výkrm (69 % kukur. siláž)   0,22 – 0,28   
Dojnice   0,12 – 0,17   
dojnice (550 kg)   0,18   
jatočný dobytok (350 kg)   0,25   
jalovice (330 kg)   0,16   
teľatá (100 kg)   0,15   
Hnoj   0,13   
hnoj + slama   0,09   
ošípané   výkrm kukuricou   0,29 – 0,35   
výkrm prasiatok jačmeňom   0,22 – 0,25   
výkrmová ošípaná (70 kg)   0,25   
prasnica (170 kg)   0,19   
prasnica s prasiatkami (90 kg)   0,22   
Kanec   0,20   
malé prasiatka (10 kg)   0,41   
väčšie prasiatka (23 kg)   0,37   
hnojovica + kal z ČOV   0,30 – 0,40   
hnojovica   0,28 – 0,48   
hydina   kurací trus   0,20   
kurací trus   0,21   
nosnice (2,2 kg)   0,28   
ďalšie zdroje bioplynu   
odpady   kal z ČOV   0,28   
BRKO   0,12   
rastlinné odpady   kukuričná vňať   0,18   
kukurica rezaná celá   0,40   
kukuričná siláž   0,37   
pšeničná slama   0,20   
pšeničná slama   0,10 – 0,19   
jačmenná slama   0,15   
ovsená slama   0,17   
ďatelina pokosená   0,26   
tráva čerstvo pokosená   0,31   
Seno   0,28   
slama, trávy a staré seno   0,19   
vňať z cukrovej repy   0,24   
vňať zo zemiakov   0,31   
biomasa   vodný hyacint   0,14   
zmes zelenej kukurice, zemiakov, kelu a ovsa   0,30   
drevná biomasa (konáre)   0,16   
drevná biomasa   0,18 – 0,28   

Z rastlinných substrátov sa najčastejšie využívajú tráva, resp. seno, kukurica (siláž), listy karfiolu, kapusta biela (listy), vňať cukrovej repy, ovsená slama, slama z repky ozimnej, topinambur a iné. V bioplynových staniciach primárne určených na výrobu bioplynu na energetické účely sa úspešne používa kukuričná siláž. Vhodnými surovinami sú takisto čistiarenské kaly, odpady z potravinárskeho priemyslu, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, odpady z kuchýň, vývarovní a reštaurácií. V niektorých prípadoch sa môžu použiť aj RDF (Refuse-derived fuel, alternatívne palivá zo separovaných odpadov). Vhodné je miešanie odpadov z rastlinnej a živočíšnej poľnohospodárskej výroby (kofermentácia).

Výťažnosť bioplynu z niektorých odpadov z potravinárskeho priemyslu je uvedená v tabuľke 2.


Tabuľka 2: Výťažnosť bioplynu z niektorých odpadov z potravinárskeho priemyslu

Odpad   Výťažnosť bioplynu(m3/t vstupnej suroviny)   
cestovinový, pekárenský odpad   657   
starý olej, tuky   600   
repkový koláč s 15 % tukov   552   
starý chlieb   486   
melasa   469   
rastlinné tuky   400   
kuchynské odpady   220   
voskové odpady   202   
pivný silážovaný odpad   129   
odpad z mliekarní (umývací)   39   
vytlačený odpad zo škrobární   35   

Bioplyn

Počas procesu anaeróbneho rozkladu vzniká plyn, ktorého priemerné zloženie je uvedené v tabuľke 3.


Tabuľka 3: Priemerné zloženie bioplynu vzniknutého anaeróbnym rozkladom

Zložka   Koncentrácia (obj. %)   
CO2   25 – 50   
metán   50 – 75   
voda (bioplyn)   6 – 6,5   
kyslík   0,9 – 1,1   
dusík   3,9 – 4,1   
vodík      
sírovodík   do 0,8   
amoniak   do 1,0   
merkaptány   v spóroch   
vyššie molekuly   stopy   

Bioplyn sa môže použiť na výrobu elektrickej energie a tepla, alebo iba na výrobu tepla spaľovaním v bioplynovom motore. Bioplyn má energetický obsah 5 – 7 kWh/m3 alebo 15,4 − 16,8 MJ/kg, teda z jednej tony bioodpadu je možné získať 500 – 700 kWh energie.

Najvhodnejšia je kombinácia výroby tepla a elektrickej energie. Vyrobené teplo sa použije na výhrev samotného reaktora a zvyškové teplo na ohrev okolitých budov, skleníkov, kravínov, chlievov a pod. Vyrobenú elektrickú energiu môže využiť priamo prevádzkovateľ stanice (na osvetlenie, v administratívnych budovách a pod.) alebo sa môže dodávať do verejnej siete.

Pri použití bioplynu na výrobu tepla alebo elektrickej energie je potrebné z neho odstrániť zložky, ktoré spôsobujú koróziu technologických častí, hlavne sírovodík. Kontaminácia bioplynu sírovodíkom sa pohybuje od 200 do 4000 ppm v závislosti od používaného substrátu.

Digestát

Digestát alebo fermentačný zvyšok je zahustený kvapalný zvyšok po anaeróbnom rozklade organického substrátu. Niekedy sa nazýva aj vyhnitý kal, ale vzhľadom na možnosť pomýlenia s označením čistiarenského kalu ako „kal” je vhodnejší názov digestát.

Digestát obsahuje nutrienty, ktoré sa môžu využiť ako hnojivo v poľnohospodárstve. Hoci veľká časť organického podielu prešla do bioplynu, ešte stále sú hodnoty CHSK a BSK v digestáte vysoké (tabuľka 4).


Tabuľka 4: Hodnoty organického podielu v digestáte

ukazovateľ   jednotka   suché systémy   mokré systémy   
CHSK   mg O2/l   20 000 – 40 000   6 000 – 24 000   
BSK   mg O2/l   5 000 – 10 000   2 500 – 5 000   

Aj keď v niektorých krajinách (napr. Švédsko alebo Dánsko) legislatíva v niektorých prípadoch umožňuje priamu aplikáciu digestátu na poľnohospodársku pôdu, v podmienkach SR toto nie je možné. (Priamu aplikáciu čistiarenských kalov, ktoré majú podobné vlastnosti ako digestát, upravuje zákon NR SR č. 188/ 2003 o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy). Preto sa digestát ďalej upravuje najčastejšie aeróbnymi procesmi, napr. kompostovaním.

Obsah nutrientov v digestáte v porovnaní s inými prírodnými hnojivami je uvedený v tabuľke 5.


Tabuľka 5: Obsah nutrientov v rôznych prírodných hnojivách

hnojivo   sušina (%)   celkový N (g/kg MH*)   NH4-N (g/kg MH*)   celkový P (g/kg MH*)   P2O5 (g/kg MH*)   
digestát   5   2,7   1,6   0,7   1,6   
kompost z BRO   60   6,6   0,3   1,7   3,9   
hnojovica   25   11   5,1   3,6   8,2   
hnoj z dobytka   10   3,8   1,7   1,0   2,3   

*POZN. – MH = mokrá hmota

V digestáte sa môžu nachádzať toxické látky, hlavne ťažké kovy. Tieto sa tam dostanú z odpadov. Z odpadov z poľnohospodárskeho chovu zvierat sa do digestátu dostávajú hlavne meď a zinok. Preto je vhodné digestát upraviť. Vhodné je zmiešanie s inými (rastlinnými) odpadmi a následné aeróbne spracovanie (kompostovanie). V procese kompostovania sa upravia vlastnosti a zmiešaním s rastlinnými odpadmi sa zníži koncentrácia ťažkých kovov vo výslednom komposte. Porovnanie obsahu niektorých ťažkých kovov v digestáte a v komposte je uvedené v tabuľke 6.


Tabuľka 6: Porovnanie obsahu ťažkých kovov v digestáte a v komposte (podľa štúdie uskutočnenej v nemeckej krajine Brandendursko)

hnojivo   sušina (%)   koncentrácia (mg/kg sušiny)   
Pb   Cd   Cr   Cu   Ni   Hg   Zn    
digestát   5   18   0,77   9   196   13   0,29   512   
kompost   60   74   0,65   22   60   13   0,18   275   

Požiadavky na zloženie a kvalitu kompostu sú upravené vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva č. 577/2005 Z. z. a technickou normou STN 46 5735 (46 5 735) Priemyselné komposty.

Technologické riešenia

Základná schéma výroby a využitia bioplynu je znázornená na obrázku 1.

Úprava suroviny

Podľa použitých surovín na výrobu bioplynu je potrebné zvážiť, či je potrebné suroviny upraviť tak, aby mali optimálne fyzikálne a chemické vlastnosti pre tvorbu bioplynu v reaktore.

Zvyčajne je potrebné odpady upraviť mechanicky, hlavne posekať, podrviť, pomlieť a podobne, čím sa upraví tvar a zrnitosť na potrebnú veľkosť. Na úspešné dosiahnutie maximálnych výťažkov je vhodné dosiahnuť homogénne zloženie substrátu.

Ak odpady môžu obsahovať niektoré toxické zložky, napríklad ťažké kovy, je potrebné tieto zmiešať s inými surovinami, ktoré neobsahujú toxické zložky.

Ak sa do substrátu používa BRKO, často je potrebné tento odpad ešte dočistiť (odstrániť kovy, plasty, sklo) a pasterizovať. Preto sa pred stupňom mechanickej úpravy substrátu zaraďuje triediaca a pasterizačná linka.

Reaktory

Takmer každý reaktorový systém pozostáva z vlastného reaktora a zo separačnej časti (obr. 2).

Vlastné reaktory môžu byť suché (30 – 40 % sušiny) alebo mokré (10 – 12 % sušiny), termofilné (50 – 65 °C) alebo mezofilné (20 – 45 °C), vsádzkové alebo kontinuálne, jednostupňové alebo viacstupňové (sériovo alebo paralelne radené), reaktory kvapalinové alebo reaktory na tuhú fázu, „prázdne” alebo s výplňou.

Pre kvapalné substráty sa používajú reaktory so suspendovanou biomasou alebo reaktory s imobilizovanou biomasou (biofilmové reaktory: reaktory s pevnou náplňou, reaktory s pohyblivou náplňou, reaktory s náplňou vo vznose, reaktory s agregovanou biomasou) a ich kombinácie – napr. hybridný reaktor.

Pre spracovanie tuhých alebo polotuhých substrátov sa vo všeobecnosti používajú špecifické technologické usporiadania linky. Využívajú sa kontinuálne prevádzkované suché alebo polosuché reaktory, suchá anaeróbna fermentácia (Ref-COM, SOLCON, DRANCO, KWU Fresenius, BIOCEL, SEBAC ...), linka pre spracovanie čistiarenských kalov a BRKO (americká technológia BIOGAS a švédska BIOMET), proces BIOTHERMGAS (kombinácia biochemických a termochemických procesov). Úspešne sa aplikujú reaktory s piestovým tokom (horizontálne rúrové reaktory) a množstvo ďalších.

Separačná časť je najčastejšie konštruovaná ako odstreďovanie, ale môžu sa použiť aj iné druhy separácie, ako filtrácia na pásových lisoch, sedimentácia alebo gravitačná filtrácia.

Reaktorové nádoby môžu mať rôzne druhy ohrevu (vnútorný ohrev, vnútorný ohrev s duplikátorovým plášťom, externý výmenník, rekuperačný výmenník, ohrev parou) a miešania (mechanické turbínové, mechanické lopatkové, hydraulické, pneumatické s pevnými výstupmi, pneumatické programovo riadené, hydraulické s odpeňovacou sprchou, miešanie bioplynom). Pri optimalizácii ekonomiky prevádzky bioreaktora dôležitú úlohu hrá spotreba energie na miešanie reaktora. Zistilo sa, že nepretržité miešanie nemá pozitívny vplyv na výťažok bioplynu, preto sa využívajú krátke časové úseky intenzívneho premiešania a dlhšie úseky pokoja systému.

Plynojemy

Zásobné nádrže na akumuláciu vyrobeného bioplynu slúžia nielen na akumuláciu plynu pre vyrovnanie rozdielov medzi výrobou a spotrebou, ale väčšinou zaisťujú aj stabilizáciu pretlaku plynu vo vnútri výrobného systému. Výroba bioplynu býva v ustálenom systéme rovnomerná, ale spotreba plynu väčšinou v priebehu dňa kolíše v závislosti od požiadaviek na odber energie.

V systémoch bioplynových staníc sa najčastejšie používajú nízkotlakové plynojemy (s pretlakom do 5 kPa). Tie sa delia na mokré (jednoduché alebo viacdielne teleskopické) a suché (membránové alebo s pohyblivým piestom).

Ku každému plynojemu musí byť pripojené aj bezpečnostné zariadenie schopné samočinne uvoľniť pretlak uloženého plynu v prípade, že by prekročil hranicu prípustnú pre daný typ skladovacieho zariadenia. Pri nízkotlakových plynojemoch sa to rieši najčastejšie kvapalinovými uzávermi naplnenými nemrznúcimi zmesami.

Úprava a čistenie bioplynu

V mnohých prípadoch sa úprava a čistenie bioplynu nepovažujú za nutné, ale pomáhajú zlepšiť kvalitu bioplynu a odstraňovať prevádzkové problémy. Najčastejšie sa z bioplynu odstraňuje nadmerná vlhkosť (jednoduché zadržanie vodných kvapiek alebo peny, použitie technológie tepelného čerpadla, sušenie tuhými sorbentmi – silikagél, molekulové sitá, alebo kvapalnými sorbentmi – glykoly).

Niekedy sa zvyšuje obsah metánu v bioplyne odstraňovaním oxidu uhličitého výpierkou, membránami alebo adsorpciou. Takýto plyn sa nazýva náhradný zemný plyn (SNG = substitute natural gas).

Niektoré druhy bioplynov môžu obsahovať vysoké množstvá sírovodíka (sulfán, H2S), ktorý možno odstrániť známymi metódami vypierania, ale tieto procesy sú finančne náročné. Preto sa úspešne využíva zrážanie síranov železitými alebo železnatými soľami (chlorid sulfáty, fosforečnany) v substráte. Fosfor dodávaný do systému prostredníctvom zrážacieho činidla využívajú mikroorganizmy pre svoje životné procesy.

Výroba tepla a energie

Ak sa bioplyn spaľuje, dá sa využiť zariadenie na zemný plyn pomerne jednoduchou úpravou trysiek horáka, prívodu a rýchlosti spaľovacieho vzduchu. Takisto je potrebná kontrola zloženia spalín. Špecializovaní výrobcovia dodávajú priemyselné horáky na bioplyn a ich cena sa veľmi nelíši od ceny zariadení na zemný plyn.

Motory (nazývané aj kogeneračné jednotky) poháňané bioplynom sa delia na motory stabilné a trakčné. Stabilné motory väčšinou poháňajú elektrický generátor, ale môžu poháňať aj priamo na hriadeli, napr. kompresor pre mraziace zariadenie alebo vodné čerpadlo. Plynové motory sa môžu deliť na čisté plynové (zážihové) a dvojpalivové (vznetové).

Požiadavky na vstupy

Na úspešné prevádzkovanie bioplynovej stanice je potrebné okrem vhodného substrátu do systému dodávať často aj vodu, energiu a prídavné látky.

Na spracovanie tony odpadu je potrebných 78 litrov vody. Voda sa používa v týchto procesoch:

  • výroba pary (22l/t odpadu),

  • príprava roztoku polyméru (56 l/t odpadu).

Na procesy spojené s výrobou bioplynu sú potrebné tieto prídavné látky:

  • aniónové polymérne flokulanty (polyakrylamidový prášok) v množstve 60 g/t odpadu,

  • roztok chloridu železitého (40 hm. %) v množstve 3 kg/t odpadu,

  • odpeňovacie látky (vodný roztok polyalkylén glykolu) v množstve 50 g/t odpadu.

Pri výrobe bioplynu s energetickým obsahom 5 – 7 kWh/m3 je potrebné reaktor udržiavať v ustálenej teplote, preto je potrebné ho zohrievať. Najčastejšie sa to robí alebo elektrickou energiou, teplom zo spaľovania bioplynu alebo parou.

Spotreba elektrickej energie na spracovanie tony odpadu je približne 55 kWe. Elektrina sa môže vyrobiť v kogeneračnej jednotke zaradenej za reaktor, alebo sa môže použiť energia z verejnej siete. Ak sa počíta s účinnosťou motora na bioplyn približne 35 %, spotrebou 29,1 Nm3 bioplynu s obsahom 55 obj. % metánu (37 kg), potom zhruba 1/3 vyrobenej energie je potrebná na samotnú prevádzku reaktora. Samozrejme, táto spotreba závisí od typu reaktora, jeho veľkosti a použitej suroviny. Bioplynové stanice, ktoré pracujú na báze poľnohospodárskych odpadov (hnoj a hnojovica), spotrebujú iba 20 % vyrobenej energie, kým bioplynové stanice, ktoré spracovávajú biologicky rozložiteľné frakcie komunálnych odpadov, spotrebujú až 2/3 vyrobenej energie na vlastnú prevádzku. Energetický výťažok sa teda pohybuje od 100 do 200 kWh elektrickej energie z tony odpadu. Príklady spotreby energie na prevádzku bioplynového reaktora sú uvedené v tabuľke 7.


Tabuľka 7: Spotreba energie v anaeróbnom reaktore

Typ   Spotreba energie   
mezofilný mokrý rozklad (10 % sušina, 21 dní)   
Elektrina   3 kWhel/t suroviny   
Teplo   150 kWhtepl/t suroviny   
Odvodnenie   30 kWhel/t suroviny   
termofilný suchý rozklad (39 % sušina, 21 dní)   
elektrina (celkovo)   80 kWhel/t suroviny   
teplo (celkovo)   90 kWhtepl/t suroviny   

Výstupy

Okrem bioplynu ako hlavného produktu systému a digestátu (kvapalný zvyšok po anaeróbnom rozklade substrátu) vznikajú plynné znečisteniny ovzdušia, odpadová voda a ďalšie tuhé odpady.

Pri samotnej výrobe bioplynu nevznikajú plynné odpady, pretože celý systém je uzatvorený. Plynné emisie sa uvoľňujú iba pri skladovaní, transporte a úprave suroviny (hlavne ak sa používajú niektoré odpady ako vstupné suroviny) a spaľovaní bioplynu za účelom výroby energie alebo tepla.

Pri výrobe energie alebo tepla spaľovaním bioplynu vznikajú spaliny, ktoré obsahujú látky uvedené v tabuľke 8.


Tabuľka 8: Koncentrácie nebezpečných látok zo spaľovania bioplynu pred a po vyčistení plynov katalytickou oxidáciou.

Zložka   surový plyn (mg/m3)   plyn po vyčistení (mg/m3)   
CO   650   163   
NO   250   250   
SO2   756   15   
VOC   50   15   
prach   5   5   
N2O   10   10   
metán   30   15   

Čistenie spalín z motora na výrobu energie a tepla sa vykonáva štandardnými postupmi, napr. mokrou alebo polomokrou cestou (výpierky, evapokryštalizácia, kondenzácia, selektívna nekatalytická a katalytická redukcia...) alebo suchou cestou (termické procesy, filtrácia, elektroprocesy, suchá adsorpcia, katalýza ...). Požiadavky na čistenie plynov závisia od veľkosti motora. Na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 706/2002 Z. z. môže byť zariadenie na výrobu tepla podľa súhrnného menovitého tepelného príkonu zaradené medzi stredné (0,3 – 50 MW) alebo veľké zdroje znečistenia ovzdušia (> 50 MW). Táto vyhláška takisto upravuje emisné limity. Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 705/2002 Z. z. stanovuje povinnosti prevádzkovateľa pri monitorovaní emisií.

V prípade, že digestát sa následne spracováva, v procese nevznikajú odpadové vody, ktoré by mali tak vysoké znečistenie, ako uvádza tabuľka 3. Časť odpadovej vody sa vracia do reaktora ako recyklus na zabezpečenie dostatočnej vlhkosti v procese anaeróbneho rozkladu substrátu. Zvyšok s vlastnosťami uvedenými v tabuľke 9 sa vypúšťa ako odpadová voda (niekedy sa nazýva aj kalová voda) buď do existujúcej kanalizačnej siete alebo sa čistí aeróbnymi procesmi (najčastejšie aktiváciou).


Tabuľka 9: Priemerné zloženie odpadovej vody z anaeróbnych procesov

Ukazovateľ   jednotka   hodnota   
BSK5 celková   mg/l   200 – 2000   
celkové znečistenie   mg/l   900 – 3 200   
nerozpustné látky   mg/l   200 – 2 100   
amoniakálny dusík   mg/l   440 – 700   
nižšie mastné kyseliny(ako CH3COOH)   mg/l   50 – 300   

Požiadavky na kvalitu vypúšťanej vody ustanovuje nariadenie vlády SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Keďže nariadenie presne nestanovuje limity pre takúto prevádzku, zvyčajne tieto stanoví prevádzkovateľ kanalizačnej siete, do ktorej sa odpadová voda odvádza, alebo správca recipientu, ak prevádzkovateľ má vybudovaný vlastný aeróbny stupeň čistenia odpadových vôd.

V procese výroby bioplynu môžu vznikať tuhé odpady uvedené v tabuľke 10.


Tabuľka 10: Tuhé odpady z výroby bioplynu

názov   katalógové číslo *   kategória *   
kaly z prania a čistenia   02 01 01   O   
odpadové rastlinné tkanivá   02 01 03   O   
kvapaliny z anaeróbnej úpravy živočíšneho a rastlinného odpadu   19 06 05   O   
zvyšky kvasenia a kal z anaeróbnej úpravy živočíšneho a rastlinného odpadu   19 06 06   O   
iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11   19 12 12   O   
popol, škvara a prach z kotlov (okrem prachu z kotlov uvedeného v 10 01 04)   10 01 01   O   
tuhé reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika (v závislosti od použitej metódy čistenia plynov)   10 01 05   O   
reakčné splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika vo forme kalu (v závislosti od použitej metódy čistenia plynov)   10 01 07   O   
odpady z čistenia plynu iné ako uvedené v 10 01 05, 10 01 07 a 10 01 18 (v závislosti od použitej metódy čistenia plynov)   10 01 19   O   

*POZN. – Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov

V prípade, že sa na výrobu bioplynu používajú aj separované zložky komunálneho odpadu (BRKO), alebo RDF (Refuse-derived fuel, alternatívne