9.1.1 Právna úprava obalov a odpadov z obalov a povinnosti a sankcie, ktoré z nej vyplývajú
JUDr. Božena Gašparíkova, CSc., Mag. Annamária Tóthová, Dvořák Hager & Partners advokátska kancelária, s.r.o., doc. JUDr. Boris Balog, PhD.
Oblasť obalov je v súčasnosti právne upravená týmito všeobecne záväznými predpismi:
1. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), účinný od 1. januára 2016.
2. Vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti, účinná od 1. januára 2016.
3. Vyhláška MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov, účinná od 1. januára 2016.
4. Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, účinná od 1. januára 2016.
Zákon o odpadoch preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v znení neskorších predpisov (ďalej len „smernica o obaloch“).
Zákon o odpadoch účinný od 1. 1. 2016 celkom zrušil zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch a celá právna úprava týkajúca sa obalov je už obsiahnutá v tomto zákone.
Špeciálne obalom sa venuje štvrtý oddiel štvrtej časti zákona o odpadoch v § 52 – § 59.
Relevantné ustanovenia pre oblasť obalov sa nachádzajú tiež v prvom oddiele štvrtej časti zákona o odpadoch – Rozšírená zodpovednosť výrobcov (§ 27 – § 31) ako aj v šiestej časti zákona – Komunálny odpad (§ 80 – § 83).
§ 52 – Základné ustanovenie
Zákon o odpadoch v časti Obaly a odpady z obalov upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s obalmi s cieľom:
a) predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie,
b) zamedziť prekážkam v obchodovaní, narušeniu a obmedzeniu hospodárskej súťaže.
Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na všetky druhy obalov a na nakladanie s odpadmi z obalov, ktoré sa uvádzajú na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike, nehľadiac na miesto ich vzniku, na ich používanie a na použitý materiál. Zákon o odpadoch upravuje len niektoré požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov. Osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a podmienky ich používania, ktoré sú ustanovené inými právnymi predpismi (napr. zákonom o potravinách, zákonom o liekoch, zákonom o chemických látkach a pod.), zostávajú nedotknuté.
Zjednotenie pojmov pomocou zákonných definícií je nevyhnutnou podmienkou pre jednotné uplatňovanie nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov v celej Európskej únii. Základné pojmy boli prevzaté zo zrušeného zákona o obaloch.
Obal a členenie obalov
Obal je výrobok. Výrobok je v zákone č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzený ako vec vyrobená, vyťažená alebo inak získaná vec nehľadiac na stupeň jej spracovania alebo po podstatnej úprave, ktorá sa sprístupňuje na trhu alebo je sprístupnená na trhu.
Obal je výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po užívateľa alebo spotrebiteľa, ktorý spĺňa nižšie uvedené tri kritériá:
Pomôcka pre vymedzenie pojmu obal
Pomôckou pre vymedzenie pojmu obal sú tri kritériá uvedené v prílohe č. 7 zákona o odpadoch, pričom táto príloha uvádza aj množstvo príkladov obalov a vecí, ktoré obalmi nie sú:
Kritérium 1
Výrobok sa považuje za obal bez toho, aby boli dotknuté ďalšie funkcie obalu vtedy, ak
a. je oddeliteľnou súčasťou výrobku,
b. nie je nevyhnutný na uchovávanie, podporu alebo zachovávanie výrobku počas jeho životnosti a
c. všetky jeho časti nie sú určené na spoločné použitie, spotrebovanie alebo zneškodnenie.
Príklady obalu:
Zápalkové škatuľky, plastový obal na CD obaloch, papierové košíčky na pečenie predávané spolu s cukrárskym výrobkom, vešiaky na oblečenie predávané spolu s oblečením...
Príklady vecí, ktoré nie sú obalmi:
Čajové vrecúška, vešiaky na oblečenie predávané oddelene od oblečenia, škatule na náradie, obaly na CD predávané spolu s CD.
Kritérium 2
Položky vytvorené na účel plnenia v mieste predaja a nevratné položky vytvorené, plnené alebo predané na mieste predaja sa považujú za obaly, ak plnia funkciu obalu.
Príklady obalu:
Papierové alebo plastové tašky, fólie, jednorazové taniere a šálky.
Príklady vecí, ktoré nie sú obalmi:
Jednorazové príbory, baliaci papier predávaný oddelene, papierové košíčky na pečenie predávané bez cukrárskeho výrobku.
Kritérium 3
Obalové zložky a pomocné prvky začlenené do obalu sa považujú za časť tohto obalu.
Pomocné prvky priamo zavesené alebo pripevnené k výrobku, ktoré plnia funkciu obalu, sa považujú za obal iba vtedy, ak:
a. sú oddeliteľnou súčasťou výrobku a
b. všetky ich časti nie sú určené na spoločné spotrebovanie a zneškodnenie.
Príklady obalu:
Visiace štítky zavesené priamo alebo pripojené k výrobku
Príklady časti obalov:
Kefka riasenky, ktorá tvorí súčasť uzáveru, svorky do zošívačiek, odmerky, ktoré tvoria súčasť uzáveru detergentov...
Príklady vecí, ktoré nie sú obalmi:
Štítky na rádiofrekvenčnú identifikáciu (RFID)
V prípade pochybností, či v konkrétnom prípade ide alebo nejde o obal, možno požiadať Ministerstvo životného prostredia SR v tejto veci o rozhodnutie (§ 105 ods. 2 písm. x) zákona o odpadoch). Rozhodnutie ministerstva nie je rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Zákon o odpadoch člení obaly dvoma spôsobmi:
Prvé členenie obalov
Obaly sa členia na spotrebiteľské, skupinové a prepravné obaly.
Spotrebiteľským obalom je obal určený na bezprostrednú ochranu tovaru alebo skupiny tovarov, ktorý v mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre konečného používateľa alebo pre spotrebiteľa.
Skupinovým obalom je obal určený na to, aby tvoril v mieste nákupu skupinu určitého počtu tovarových jednotiek nehľadiac na to, či sa predáva konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi alebo slúži ako prostriedok na dopĺňanie tovarov do ponuky počas predaja; môže sa z tovaru odstrániť bez porušenia jeho vlastností.
Prepravným obalom je obal určený na uľahčenie manipulácie a prepravu určitého množstva tovarových jednotiek alebo skupinových balení s cieľom predchádzať fyzickému poškodeniu pri manipulácii a preprave. Dôležité je, že prepravným obalom nie sú cestné kontajnery, železničné kontajnery, lodné kontajnery, ani letecké kontajnery. Tieto kontajnery teda nie sú obalmi a tento oddiel zákona o odpadoch sa na ne nevzťahuje.
Druhé členenie obalov
Obaly sa členia na obaly, ktoré sú opakovane použiteľné a obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné.
Opakovane použiteľným obalom je obal navrhnutý, konštruovaný a umiestnený na trh Slovenskej republiky na vykonanie najmenej dvoch ciest alebo obehov počas svojej životnosti, ktorý sa opakovane plní alebo opakovane použije na ten istý účel, na ktorý bol navrhnutý, konštruovaný a umiestnený na trh Slovenskej republiky; taký obal sa stane odpadom, ak sa už opakovane nepoužije, a to okamihom jeho vyradenia.
Určenie, kedy sa takýto obal stane odpadom, je dôležité predovšetkým pre účely evidencie. Okrem drevených paliet sa všetky opakovane použiteľné obaly započítajú do množstva uvedených na trh, resp. do distribúcie ich prvým uvedením na trh. Pre drevené palety platí výnimka, keďže tieto sa započítavajú do množstiev obalov uvedených na trh, resp. do distribúcie, až keď sa stanú odpadom.
Ako príklad možno uviesť sklenené fľaše na nápoje, palety, prepravky, debny a pod.
Opakovaným použitím je činnosť, pri ktorej sa opakovane použiteľný obal opakovane naplní alebo použije na ten istý účel, na ktorý bol určený, a to s využitím alebo bez využitia pomocných výrobkov prítomných na trhu, ktoré umožňujú opakované naplnenie alebo použitie obalu.
Všetky ostatné obaly sú obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné.
Okrem toho zákon o odpadoch definuje zálohovaný obal ako obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru (ďalej len „záloh“), ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie použitého obalu.
Vymedzujú dve skupiny obalov, ktoré majú byť predmetom zálohovania:
a. opakovane použiteľné obaly na nápoje,
b. obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a ktoré sú z hľadiska ich množstva a vlastností alebo množstva a zloženia nebezpečné pre životné prostredie.
Zálohovaním obalu je činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu. Za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie voči inej peňažnej pohľadávke, spravidla pri nákupe ďalšieho tovaru.
Reálnosť zálohovania je podmienená ustanovením výšky zálohu. Vyhláška MŽP SR č. 373/2015 Z. z., o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov ustanovila záloh len pre zálohované opakovane použiteľné obaly na nápoje a to nasledovne:
a. 0, 13 eura za jeden obal pre opakovane použiteľné obaly na nápoje do objemu 2 000 ml vrátane okrem obalov uvedených v písmene b),
b. 0, 27 € za jeden obal pre sklenené opakovane použiteľné obaly na pivo s iným ako korunkovým uzáverom,
c. 40,- € pre opakovane použiteľné obaly na nápoje neuvedené v písmenách a) a b).
Povinnosti vzťahujúce sa na výrobcov obalov pri zálohovaní obalov (pozri nižšie k § 56) sa preto v súčasnosti vzťahujú len na opakovane použiteľné obaly na nápoje.
Výrobca obalov
Ten, komu vyplývajú z tohto oddielu zákona o odpadoch povinnosti, sa označuje ako výrobca obalov. Je nutné poznamenať, že spravidla nejde o skutočného fyzického výrobcu – zhotoviteľa obalu, ale o osobu, ktorá napĺňa definíciu nižšie (spravidla balič, plnič, dovozca).
Výrobcom obalov je fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba, ktorá:
a. používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou,
b. je osobou, pre ktorú sa tovar balí alebo plní, a pod ktorej obchodnou značkou sa tovar uvádza na trh,
c. uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmen a) a b),
d. ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru,
e. ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom, alebo
f. uvádza na trh obaly s výnimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b) c), d) e) alebo osobe, ktorá balí alebo plní tovar pre osobu podľa písmena b).
- Spoločnosť vyrobí obaly na Slovensku a predá nepoužité obaly osobe, ktorá do nich zabalí svoj tovar, ktorý uvedie na trh v Slovenskej republike – výrobcom je osoba, ktorá obal naplnila.
- Spoločnosť dovezie prázdne obaly a predá ich osobe, ktorá do nich zabalí tovar pre tretiu osobu, a tá ich uvedie na trh – výrobcom je tretia osoba.
- Spoločnosť vyrobí obaly na Slovensku alebo dovezie prázdne obaly na Slovensko a odovzdá ich priamo spotrebiteľovi (napr. plastové tašky v obchode) – výrobcom je osoba, ktorá obaly vyrobila alebo doviezla.
- Spoločnosť vyrobí obaly v Slovenskej republike a vyvezie ich mimo územia SR – táto spoločnosť nie je výrobcom obalov a nemá s tým spojené povinnosti.
- Spoločnosť naplní v Slovenskej republike obaly svojím tovarom, ale vyvezie ich mimo územia Slovenskej republiky – nejde sa o výrobcu obalov, lebo neprišlo k uvedeniu na trh.
Uvedenie na trh a distribúcia
Uvedením obalu na trh v Slovenskej republike je okamih, keď obal alebo tovar v obale prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie alebo použitia.
Pojem „uvedenie na trh“ bol prevzatý zo zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky. Zákon o obaloch neriešil a nový zákon o odpadoch naďalej nerieši otázku, kto je v rámci obchodného vzťahu osobou zodpovednou za uvedenie na trh, ani akým spôsobom sa uvedenie na trh preukazuje.
Distribúcia obalov je definovaná ako odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu alebo tovaru v obale inej osobe na účely dodania, predaja alebo použitia obalu alebo tovaru v obale v obchodnej sieti vrátane predaja konečnému používateľovi s výnimkou uvedenia na trh.
Pojem distribúcia nahrádza pojem „uvedenie do obehu“, ktorý bol upravený v zákone o obaloch. Účelom pojmu distribúcia je vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.
Distribútorom obalov je potom ten, kto v rámci predmetu svojej činnosti uskutočňuje distribúciu obalov. Doplnením tejto definície prichádza k pojmovému zjednoteniu s ostatnými komoditami upravenými v zákone o odpadoch.
Odpad z obalov
Pojem „odpad z obalov“ bol upravený už aj v zákone o obaloch, pričom prišlo len k prevzatiu definície do zákona o odpadoch. Dôležité je, že za odpad z obalov sa nepovažuje odpad z výroby obalov a odpad z procesu balenia tovarov, teda, že takéto odpady, aj ak sa zabezpečí ich zhodnotenie, nemožno zarátať do plnenia limitov ustanovených pre zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov. Ide napríklad o odrezky fólie, z dosák pri výrobe drevenej palety, a pod.
Nakladanie s obalmi
Tento pojem bol prevzatý zo zákona o obaloch s cieľom zjednodušenia aplikácie tohto oddielu zákona o odpadoch. Ide o činnosti, ktoré sa týkajú obalov a nie odpadov z nich.
Odber opakovane použiteľných obalov
Tento pojem bol upravený aj v zákone o obaloch. Nová definícia však na rozdiel od pôvodného znenia presne vyjadruje, že odber sa uskutočňuje nielen na účely ich opakovaného použitia (teda predtým ako sa stanú odpadmi), ale aj na účely vyradenia z procesu opakovaného používania.
Recyklácia / Energetické zhodnocovanie
Pojmy „recyklácia“, „anorganická recyklácia“ a „energetické zhodnocovanie“ boli prevzaté zo zákona o obaloch, do ktorého boli transponované zo smernice o obaloch.
Materiálový tok a miesto pôvodu odpadov z obalov
Pri materiálovom toku ide o pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 alebo do prvého iného zariadenia mimo územia Slovenskej republiky, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia niektorou z činností R1 až R11.
Definícia materiálového toku bola ustanovená už v zákone o obaloch. V novom znení je len zdôraznené, že v zahraničí môže byť odpad z obalov spracovaný aj inak ako činnosťami R1 až R11 (napr. vo výrobnom zariadení, kde sa odpad využije ako surovina), ale spracovateľský proces musí zabezpečiť využitie odpadu.
Miesto pôvodu odpadov z obalov je miesto jeho vzniku pri pôvodnom pôvodcovi odpadu. Ak ide o súčasť komunálnych odpadov, je takýmto odpadom obec. Ide o novú definíciu, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe. Miestom pôvodu odpadu z obalov teda nie je miesto, kde prišlo napr. k úprave odpadov, ale len úplne prvé miesto, kde odpad vznikol. Samotným úkonom potvrdzovania môže pôvodný pôvodca, resp. obec poveriť tretí subjekt (napr. zberovú spoločnosť).
Trhový podiel a zberový podiel
Zákon o odpadoch zavádza dva nové pojmy ako systémový prvok.
Trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu v príslušnom kalendárnom roku, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov podľa prvej vety sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov. Do celkového množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne podľa prvej vety, sa nezapočítavajú množstvá od výrobcov obalov, ktorí začali plniť vyhradené povinnosti individuálne v príslušnom roku.
Plast je polymér, ktorý môže obsahovať prídavné látky alebo iné látky a ktorý je schopný fungovať ako hlavná štrukturálna zložka tašiek.
Plastová taška je taška s uchami alebo bez nich, vyrobená z plastu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom na mieste predaja tovaru alebo výrobkov.
Ľahká plastová taška je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov.
Veľmi ľahká plastová taška je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov, ktorá sa vyžaduje ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami.
Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle celkové množstvo obalov uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku, a to najneskôr do 20. marca, ako aj celkové množstvo vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok, a to najneskôr do 15. júla.
§ 53 – Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov
Toto ustanovenie zákona o odpadoch v zásade zodpovedá § 4 zákona č. 119/2010 Z. z. zákona o obaloch a preberá požiadavky smernice o obaloch, predovšetkým článku 11.
Požiadavky na zloženie obalov vychádzajú zo smernice o obaloch, kde sú ustanovené najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vybraných ťažkých kovov v obaloch. Ťažkými kovmi sú olovo, kadmium, ortuť a zlúčeniny šesťmocného chrómu. Je zakázané vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje spolu 100 mg/kg hmotnosti.
Z tohto zákazu existujú výnimky pre plastové debny a plastové palety. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica o obaloch v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách pričom výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia.
Taktiež platia výnimky pre obaly zo skla, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito. Výnimky sa vzťahujú na skutočného fyzického výrobcu – zhotoviteľa obalov a nie na výrobcu obalov v zmysle § 52 ods. 11 zákona o odpadoch.
V odseku 5 je zadefinovaná povinnosť viditeľného a trvalého označovania plastových debien a plastových paliet s obsahom ťažkých kovov v súlade s rozhodnutím Komisie z 28.1.1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál, t. j., o materiálovom zložení obalu a v odseku 7 povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom.
V odseku 8 je upravená povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla pri prekročení limitu. Hlásenie podáva buď osoba vyrábajúca obaly zo skla (zhotoviteľ), alebo ak taká v SR nie je, výrobca tovarov plnených do obalov zo skla.
Podrobnosti o požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov sú ustanovené v prílohe č. 13 k vyhláške MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov.
§ 54 – Povinnosti výrobcu obalov
Výrobcovia vyhradených výrobkov, vrátane obalov, majú mnohé povinnosti, ktoré sú upravené v § 27 ods. 4 zákona o odpadoch. Medzi ne patria napríklad:
- Zaregistrovať sa v Registri výrobcov a oznamovať zmeny – výrobca je povinný podať písomnú žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR, jej vzor je prístupný na webových stránkach MŽP. Spolu so žiadosťou je potrebné priložiť vyhlásenia výrobcu podľa druhu plnenia povinnosti (kolektívne alebo individuálne). MŽP do 20 pracovných dní vydá výrobcovi potvrdenie o vykonaní zápisu. Výrobca obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov obalov, nesmie uvádzať obaly na trh v Slovenskej republike. Register je verejne prístupný na webovom sídle MŽP. Obsah registra ustanovuje § 1 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov. Výrobcovia zapísaní v registri podľa zákona o obaloch sa nemusia opätovne registrovať.
-Ustanoviť splnomocneného zástupcu – ide o novú povinnosť, ktorá platí pre zahraničných výrobcov bez sídla a miesta podnikania v SR a je upravená v § 27 ods. 18-20 zákona o odpadoch. Na základe písomného splnomocnenia vstúpi splnomocnenec do všetkých práv a povinností výrobcu obalov vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Platnosť splnomocnenia je najmenej 1 rok.
- Zabezpečiť plnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 3 zákona o odpadoch. Dôležité je, že aj v prípade, ak si výrobca plní svoje povinnosti kolektívne prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov, za splnenie cieľov a limitov zodpovedá sám.
- Viesť a uchovávať evidenciu – Podrobnosti o vedení evidencie a o ohlasovaní údajov z evidencie upravuje vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (predovšetkým § 5 a § 15 vyhlášky č. 366/2015 Z.z. a prílohy č. 5, 16 a 17).
- Vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel, na základe údajov, ktoré zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle najneskôr do 15. júla.
- Znášať všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu.
Nižšie uvedené povinnosti sa vzťahujú na výrobcu obalov ako je definovaný v § 52 ods. 11 zákona o odpadoch a nie na fyzického zhotoviteľa obalu. V § 54 sú upravené povinnosti, ktoré má výrobca nad rámec všeobecných povinností upravených v § 27 ods. 4 zákona o odpadoch. Ide o tieto povinnosti:
a. označenie obalu údajom o materiálovom zložení obalu v súlade s osobitným predpisom,74) ak sa rozhodne obal označiť; obal môže označiť aj údajom o spôsobe nakladania s ním [ § 105 ods. 3 písm. m)],
b. označenie obalu ako zálohovaný obal, ak uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch na nápoje okrem zálohovaných obalov, ktorých výška zálohu je 0,- € ,
c. aby označenie podľa písmen a) a b) bolo viditeľné a ľahko čitateľné, pričom musí byť primerane trvalé a stále aj po otvorení obalu,
d. zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov pochádzajúcich z obalov, ktoré uviedol na trh alebo distribuoval, a to v plnom rozsahu, najmenej vo výške miery zhodnocovania a recyklácie ustanovených v prílohe č. 3,
e. zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, v plnom rozsahu, najmenej vo výške jeho zberového podielu,
f. informovanie spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov.
Označovanie obalov
Povinnosti uvedené pod písmenami a) až c) sa týkajú označovania obalov.
Označovanie obalov ostáva aj podľa zákona o odpadoch dobrovoľné a teda na rozhodnutí výrobcu. Ak sa však výrobca rozhodne obaly označovať, musí tak robiť v súlade s § 20 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a prílohou č. 14 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov. Označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. potravín alebo chemikálií) nie je týmto ustanovením dotknuté. Písmená b) a c) len preberajú doterajší právny stav zo zákona o obaloch, pričom označovanie zálohovaných obalov je bližšie upravené v § 20 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov.
Zabezpečenie zberu a zhodnotenia odpadov z obalov
Povinnosť uvedená pod písm. d) sa vzťahuje len na odpady z obalov, ktoré nie sú…
